Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podotkol, že je povinnosťou vlády zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, keďže ide o ústavné právo ľudí.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 19. decembra (TASR) - V prípade zavedenia mimoriadnej situácie nevyhrá ani Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ani Lekárske odborové združenie (LOZ). Prehráme však všetci. Vyplýva to z vyjadrenia analytika Martina Smatanu pre TASR.
Poukázal na to, že ak sa ministerstvo a odborári nedohodnú, napriek novelizácií zákona o civilnej ochrane vznikne určite veľký chaos. "Počas posledného ostrého štrajku si začali lekári, ktorí štrajkovali, vypisovať 'PNky' medzi sebou. To by sa teraz diať nemalo, nakoľko PN by mal schvaľovať určený lekár, a to na regionálnej báze. Neviem si však predstaviť ako to kapacitne ten daný človek / tí daní ľudia zvládnu. Chaos a neistota a to hneď 1. januára, kedy je vždy pomerne veľa pacientov s akútnymi ťažkosťami po oslavách nového roku bude veľká skúška toho, kto to vydrží dlhšie" skonštatoval.
Netrúfa si povedať ako dlho by mohol takýto stav trvať. Je však podľa neho jasné, že síce je možné lekárov prinútiť prísť do práce, nikto ich nevie prinútiť pracovať. "Určite sa to neprejaví na tom, že by flákali kvalitu svojej práce, a tým ohrozili bezpečie pacientov. To nie. Prejaví sa to skôr na tom, že kým dnes v ambulancií 'vybavili' 20 pacientov, tak v takomto nútenom režime by ich bolo možno len desať," ozrejmil analytik. To sa podľa neho prejaví na raste čakacích dôb a časom aj zhoršení zdravotných ťažkostí pacientov. "Aj ak by teda ministerstvo zvládlo proces mimoriadnej situácie a prinútilo lekárov nastúpiť, časom aj tak utrpia pacienti. Nevyhrá teda ani MZ, ani LOZ. Prehráme však všetci," dodal Smatana.
Podotkol, že je povinnosťou vlády zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, keďže ide o ústavné právo ľudí. "Ak by sa ministerstvo a LOZ nedohodli, tak by bolo toto naše právo od januára výrazne ohrozené a vláda je povinná konať," priblížil. Schválená novela zákona je podľa neho výrazne lepším nástrojom ako vyhlásenie núdzového stavu. "Keďže je flexibilnejšia, decentralizovaná, má menšie 'pokuty' a dá sa aplikovať práve na túto situáciu," vysvetlil Smatana. Dodal, že ak by vláda novelu neschválila, určite by prišli pripomienky od opozície či odborníkov, že vláda nemá plán B. Na druhej strane, podľa neho ministerstvo muselo rátať s tým, že tento krok zjednotí lekárov, nakloní verejnú mienku viac v ich prospech a všetko dovtedy dohodnuté "padne" a minister stratí dôveru odborárov.
Spomedzi 19 požiadaviek LOZ vníma ako najspornejšie, ktoré možno budú brániť potenciálnej dohode, otázku platov a otázku výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári začali podávať už aj výpovede z nadčasov. Sú ochotní ich stiahnuť, ak vláda splní ich požiadavky. Výpovedná lehota im vyprší 31. decembra.
V reakcii na situáciu s výpoveďami bol prijatý zákon súvisiaci s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Legislatíva prináša rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Počas nej budú zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva aj LOZ však deklarujú snahu dohodnúť sa čo najskôr.
Poukázal na to, že ak sa ministerstvo a odborári nedohodnú, napriek novelizácií zákona o civilnej ochrane vznikne určite veľký chaos. "Počas posledného ostrého štrajku si začali lekári, ktorí štrajkovali, vypisovať 'PNky' medzi sebou. To by sa teraz diať nemalo, nakoľko PN by mal schvaľovať určený lekár, a to na regionálnej báze. Neviem si však predstaviť ako to kapacitne ten daný človek / tí daní ľudia zvládnu. Chaos a neistota a to hneď 1. januára, kedy je vždy pomerne veľa pacientov s akútnymi ťažkosťami po oslavách nového roku bude veľká skúška toho, kto to vydrží dlhšie" skonštatoval.
Netrúfa si povedať ako dlho by mohol takýto stav trvať. Je však podľa neho jasné, že síce je možné lekárov prinútiť prísť do práce, nikto ich nevie prinútiť pracovať. "Určite sa to neprejaví na tom, že by flákali kvalitu svojej práce, a tým ohrozili bezpečie pacientov. To nie. Prejaví sa to skôr na tom, že kým dnes v ambulancií 'vybavili' 20 pacientov, tak v takomto nútenom režime by ich bolo možno len desať," ozrejmil analytik. To sa podľa neho prejaví na raste čakacích dôb a časom aj zhoršení zdravotných ťažkostí pacientov. "Aj ak by teda ministerstvo zvládlo proces mimoriadnej situácie a prinútilo lekárov nastúpiť, časom aj tak utrpia pacienti. Nevyhrá teda ani MZ, ani LOZ. Prehráme však všetci," dodal Smatana.
Podotkol, že je povinnosťou vlády zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, keďže ide o ústavné právo ľudí. "Ak by sa ministerstvo a LOZ nedohodli, tak by bolo toto naše právo od januára výrazne ohrozené a vláda je povinná konať," priblížil. Schválená novela zákona je podľa neho výrazne lepším nástrojom ako vyhlásenie núdzového stavu. "Keďže je flexibilnejšia, decentralizovaná, má menšie 'pokuty' a dá sa aplikovať práve na túto situáciu," vysvetlil Smatana. Dodal, že ak by vláda novelu neschválila, určite by prišli pripomienky od opozície či odborníkov, že vláda nemá plán B. Na druhej strane, podľa neho ministerstvo muselo rátať s tým, že tento krok zjednotí lekárov, nakloní verejnú mienku viac v ich prospech a všetko dovtedy dohodnuté "padne" a minister stratí dôveru odborárov.
Spomedzi 19 požiadaviek LOZ vníma ako najspornejšie, ktoré možno budú brániť potenciálnej dohode, otázku platov a otázku výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári začali podávať už aj výpovede z nadčasov. Sú ochotní ich stiahnuť, ak vláda splní ich požiadavky. Výpovedná lehota im vyprší 31. decembra.
V reakcii na situáciu s výpoveďami bol prijatý zákon súvisiaci s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Legislatíva prináša rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Počas nej budú zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva aj LOZ však deklarujú snahu dohodnúť sa čo najskôr.
