Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O návrhoch zmien diskutuje parlament, v stredu (24. 4.) by o nich poslanci mohli hlasovať.
Autor TASR
Bratislava 20. apríla (TASR) - Jedným z možných ekonomických aspektov zmien vo fungovaní verejnoprávnych kultúrnych fondov je ohrozenie neverejných zdrojov, ktoré umelecké projekty využívajú. Upozornil na to bývalý riaditeľ Audiovizuálneho fondu (AVF) a súčasný rektor Vysokej školy múzických umení Martin Šmatlák.
Poukázal na to, že projekty uchádzajúce sa o dotáciu z podporných fondov využívajú viaczdrojové financovanie, pričom privátne zdroje môžu tvoriť výraznú väčšinu z celkového rozpočtu. "V prípade audiovizuálnych diel tvorí príspevok z AVF približne 20 percent, zvyšok pochádza zo súkromných zdrojov," priblížil. Návrhy zmien v orgánoch fondov i samotnom rozhodovaní o pridelení dotácií môžu podľa Šmatláka preto rozvrátiť celý systém i tým, že odradia aj donorov z privátnej, komerčnej sféry. "Ak sa rozkýve jedna noha, môže to ohroziť aj ďalšie zdroje, ktoré jednoducho do toho prostredia neprídu," uviedol Šmatlák.
Aj o tom riziku hovoril spolu s ďalšími zástupcami kultúrnej obce na piatkovom (19. 4.) stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Hlava štátu so zástupcami kultúry preberala koaličné návrhy legislatívnych zmien, ktoré sa dotknú verejnoprávnych fondov či RTVS, ale aj fungovania múzeí a galérií a pamiatkovej starostlivosti.
Pri zmenách vo verejnoprávnych podporných fondoch chcú predkladatelia posilniť kontrolnú právomoc štátu, v rámci Fondu na podporu umenia by sa rozhodovacia právomoc o pridelení dotácií mala preniesť z hodnotiacich komisií na rozšírenú radu fondu s prevahou zástupcov rezortu kultúry.
Opozícia navrhované zmeny vníma ako snahu politicky ovládnuť a diktovať kultúrny obsah. Spolu s kultúrnou obcou vidí v návrhoch priame ohrozenie nezávislosti kultúry a umenia.
Koalícia nevyhnutnosť zmien vo fungovaní fondov vysvetľuje priznávanou nespokojnosťou s ich doterajším fungovaním, v súčasnom systéme rozhodovania o dotáciách vníma aj preferenciu istej časti kultúry a umenia, ktorá vedie k prípadom "do očí bijúcich absurdít".
O návrhoch zmien diskutuje parlament, v stredu (24. 4.) by o nich poslanci mohli hlasovať.
Poukázal na to, že projekty uchádzajúce sa o dotáciu z podporných fondov využívajú viaczdrojové financovanie, pričom privátne zdroje môžu tvoriť výraznú väčšinu z celkového rozpočtu. "V prípade audiovizuálnych diel tvorí príspevok z AVF približne 20 percent, zvyšok pochádza zo súkromných zdrojov," priblížil. Návrhy zmien v orgánoch fondov i samotnom rozhodovaní o pridelení dotácií môžu podľa Šmatláka preto rozvrátiť celý systém i tým, že odradia aj donorov z privátnej, komerčnej sféry. "Ak sa rozkýve jedna noha, môže to ohroziť aj ďalšie zdroje, ktoré jednoducho do toho prostredia neprídu," uviedol Šmatlák.
Aj o tom riziku hovoril spolu s ďalšími zástupcami kultúrnej obce na piatkovom (19. 4.) stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Hlava štátu so zástupcami kultúry preberala koaličné návrhy legislatívnych zmien, ktoré sa dotknú verejnoprávnych fondov či RTVS, ale aj fungovania múzeí a galérií a pamiatkovej starostlivosti.
Pri zmenách vo verejnoprávnych podporných fondoch chcú predkladatelia posilniť kontrolnú právomoc štátu, v rámci Fondu na podporu umenia by sa rozhodovacia právomoc o pridelení dotácií mala preniesť z hodnotiacich komisií na rozšírenú radu fondu s prevahou zástupcov rezortu kultúry.
Opozícia navrhované zmeny vníma ako snahu politicky ovládnuť a diktovať kultúrny obsah. Spolu s kultúrnou obcou vidí v návrhoch priame ohrozenie nezávislosti kultúry a umenia.
Koalícia nevyhnutnosť zmien vo fungovaní fondov vysvetľuje priznávanou nespokojnosťou s ich doterajším fungovaním, v súčasnom systéme rozhodovania o dotáciách vníma aj preferenciu istej časti kultúry a umenia, ktorá vedie k prípadom "do očí bijúcich absurdít".
O návrhoch zmien diskutuje parlament, v stredu (24. 4.) by o nich poslanci mohli hlasovať.
