Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za dôležité označil skvalitnenie pravidiel pri skrátenom legislatívnom konaní, aby nebolo zneužívané žiadnou vládou.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) - Lepšia predvídateľnosť a jednoznačnosť práva, väčšia kontrola dodržania podmienok na rokovanie o zákonoch v skrátenom legislatívnom konaní (SLK) či úprava lehôt pri prerokovaní pozmeňujúcich návrhov. Aj to by malo byť cieľom novely rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR, ktorú plánuje predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO). Pre TASR uviedol, že chce presadiť zmeny smerujúce k zlepšeniu legislatívneho procesu. Získať chce pre novelu čo najväčšiu podporu, diskutovať chce s koaličnými partnermi aj opozíciou, „aby vnímali, že je to rokovací poriadok celého parlamentu“.
„Našou ambíciou je jednak stíšiť legislatívny proces, zabezpečiť lepšiu predvídateľnosť práva, lepšiu jednoznačnosť, viac právnej istoty aj pre adresátov právnej normy, teda tých, ktorých sa zákony týkajú. Umožniť účasť verejnosti na legislatívnom procese tým, že by mohla mať priznanú legislatívnu iniciatívu,“ priblížil. Zvažuje aj zníženie počtu osôb, ktoré sa môžu na parlament obrátiť s petíciou, zo 100.000 na 50.000. Pri bežnom legislatívnom procese by sa mohlo o mesiac posunúť rokovanie o predložených pozmeňujúcich návrhoch, ak nebudú vyslovene legislatívno-technické. „Vznikol by priestor, aby sa aj médiá a odborná verejnosť mohli vyjadriť,“ ozrejmil.
Za dôležité označil skvalitnenie pravidiel pri SLK, aby nebolo zneužívané žiadnou vládou. Myslí si, že by pomohlo aj jednoznačnejšie stanovisko Ústavného súdu (ÚS) SR, ak by podobne ako v ČR povedal, že porušenie pravidiel legislatívneho procesu môže viesť k vyhláseniu zákona za neplatný.
Zvažuje sprísnenie vyhodnocovania splnenia podmienok na SLK tak, aby sa k tomu vyjadroval nielen gestorský, ale aj ústavnoprávny a finančný výbor NR SR. Ústavnoprávny by mal posúdiť splnenie znakov vyplývajúcich z judikatúry ÚS a finančný podmienky súvisiace s hrozbou hospodárskych škôd. Všetky tri by sa museli zhodnúť, že podmienky boli splnené. „Keď nie, tak, žiaľ, zákon nebude môcť byť prerokovaný v SLK,“ poznamenal Vetrák s tým, že záležať bude aj na poctivosti výborov a parlamentu.
Podotkol, že pri SLK sa celkovo nevytvára dostatočný priestor na potrebnú diskusiu o zákonoch. V súčasnosti podľa neho treba brať ohľad aj na pandémiu nového koronavírusu. Poznamenal však, že keď sa niečo robí v strese a časovej tiesni, robia sa chyby. „Tie môžu znamenať, že zákon bude vyhlásený za protiústavný, že bude napísaný nejasne a nebudú ľudia vedieť, ako ho majú uplatňovať. Je jedno, čo z tohto sa stane, je to dôsledkom nekvalitne spraveného zákona,“ zdôraznil s tým, že všetko nedokážu nahradiť súdy a orgány aplikácie práva. Začať sa podľa neho musí od kvalitne pripravených zákonov, procesu ich prijatia, jednoznačnosti a konkrétnosti ich obsahu.
Vetrák chce zmeny konzultovať aj s opozíciou, keďže jej predstavitelia prijímali doterajšie úpravy. Nie všetky považuje Vetrák za dobré, napríklad obmedzovanie pomôcok pri prezentovaní návrhov v pléne. Pýtať sa chce, čo ich k zmenám viedlo „okrem toho, že chceli niekomu zavrieť ústa“. Niektoré ustanovenia však nepovažuje za zlé a mohli by sa ponechať.
„Našou ambíciou je jednak stíšiť legislatívny proces, zabezpečiť lepšiu predvídateľnosť práva, lepšiu jednoznačnosť, viac právnej istoty aj pre adresátov právnej normy, teda tých, ktorých sa zákony týkajú. Umožniť účasť verejnosti na legislatívnom procese tým, že by mohla mať priznanú legislatívnu iniciatívu,“ priblížil. Zvažuje aj zníženie počtu osôb, ktoré sa môžu na parlament obrátiť s petíciou, zo 100.000 na 50.000. Pri bežnom legislatívnom procese by sa mohlo o mesiac posunúť rokovanie o predložených pozmeňujúcich návrhoch, ak nebudú vyslovene legislatívno-technické. „Vznikol by priestor, aby sa aj médiá a odborná verejnosť mohli vyjadriť,“ ozrejmil.
Za dôležité označil skvalitnenie pravidiel pri SLK, aby nebolo zneužívané žiadnou vládou. Myslí si, že by pomohlo aj jednoznačnejšie stanovisko Ústavného súdu (ÚS) SR, ak by podobne ako v ČR povedal, že porušenie pravidiel legislatívneho procesu môže viesť k vyhláseniu zákona za neplatný.
Zvažuje sprísnenie vyhodnocovania splnenia podmienok na SLK tak, aby sa k tomu vyjadroval nielen gestorský, ale aj ústavnoprávny a finančný výbor NR SR. Ústavnoprávny by mal posúdiť splnenie znakov vyplývajúcich z judikatúry ÚS a finančný podmienky súvisiace s hrozbou hospodárskych škôd. Všetky tri by sa museli zhodnúť, že podmienky boli splnené. „Keď nie, tak, žiaľ, zákon nebude môcť byť prerokovaný v SLK,“ poznamenal Vetrák s tým, že záležať bude aj na poctivosti výborov a parlamentu.
Podotkol, že pri SLK sa celkovo nevytvára dostatočný priestor na potrebnú diskusiu o zákonoch. V súčasnosti podľa neho treba brať ohľad aj na pandémiu nového koronavírusu. Poznamenal však, že keď sa niečo robí v strese a časovej tiesni, robia sa chyby. „Tie môžu znamenať, že zákon bude vyhlásený za protiústavný, že bude napísaný nejasne a nebudú ľudia vedieť, ako ho majú uplatňovať. Je jedno, čo z tohto sa stane, je to dôsledkom nekvalitne spraveného zákona,“ zdôraznil s tým, že všetko nedokážu nahradiť súdy a orgány aplikácie práva. Začať sa podľa neho musí od kvalitne pripravených zákonov, procesu ich prijatia, jednoznačnosti a konkrétnosti ich obsahu.
Vetrák chce zmeny konzultovať aj s opozíciou, keďže jej predstavitelia prijímali doterajšie úpravy. Nie všetky považuje Vetrák za dobré, napríklad obmedzovanie pomôcok pri prezentovaní návrhov v pléne. Pýtať sa chce, čo ich k zmenám viedlo „okrem toho, že chceli niekomu zavrieť ústa“. Niektoré ustanovenia však nepovažuje za zlé a mohli by sa ponechať.
