V tomto roku si Slovensko pripomenie 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Vláda podporila množstvo podujatí, ďalšie chystajú samosprávy. Zapojiť sa môže ktokoľvek, povedal v TABLET.TV M. Maďarič.
Autor Teraz.sk
Bratislava 18. februára (Teraz.sk) – Obyčajný starý dom v Uhrovci je jednou z najvzácnejších slovenských pamiatok. V roku 1815 sa v ňom narodil najväčší slovenský národovec Ľudovít Štúr a po storočí, v roku 1921, možno najvýraznejšia osobnosť slovenskej politiky 20. storočia, Alexander Dubček.
„Je to kľúčový dom pre slovenské dejiny. Je to naozaj nebývalá vec. Až by som povedal, že je v tom nejaká mágia,“ poznamenal v relácii Politika Tu a teraz na TABLET.TV minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD).
Práve 28. októbra tohto roka si Slovensko pripomenie 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, vláda ho preto vyhlásila za Rok Ľudovíta Štúra 2015.
„Vláda si dala do Programového vyhlásenia, že si pripomenieme toto významné výročie. Dva roky pred tým bol rok sv. Cyrila a Metoda. To boli tiež osobnosti, ktoré kultúrne a civilizačne poznačili toto územie. Ľudovít Štúr bol ústrednou postavou našich národných dejín, k nemu siaha aj dnešná slovenská štátnosť,“ konštatoval Maďarič. Dodal, že vláda vytvorila koncepciu a rámec, do ktorého sa môžu zapájať jednotlivé inštitúcie a samosprávy v mestách, ktoré sa spájajú so Štúrovým životom.
Štúrov rok je podľa neho otvorený pre kohokoľvek a nemyslí si, že by znamenal odsunutie národnostných menšín na Slovensku na druhú koľaj. „Bolo by nesprávne, keby sme to vnímali v kontradikcii k menšinám. Ani Štúr nevystupoval proti iným národom, len sa snažil vystupovať za rovnoprávnejšie postavenie Slovákov v Uhorsku,“ zdôraznil minister kultúry.
Ani Štúr sa však nevyhol ostrým polemikám, či už s osobnosťami, ktoré zastávali názor, že slovenský národ je vetvou českého, alebo s maďarským národovcom a revolucionárom Lajosom Kossuthom. „Dokonca bol na neho vydaný zatykač,“ poznamenal na margo Štúrových aktivít počas revolučného roka 1848 Maďarič s tým, že Ľudovítovi Štúrovi v tom čase hrozila dokonca smrť.
Ako politik, jazykovedec, polyglot ale aj filozof bol Štúr mnohorozmernou osobnosťou. „Obdobie 19. storočia bolo špeciálne v tom, že niektoré veľké osobnosti museli suplovať veľa vecí,“ povedal Maďarič s dodatkom, že viacerí dnešní politici by mohli štúrovcom závidieť ich vzdelanie.
Na otázku, kedy on sa on sám naposledy venoval svojej pôvodnej, literárnej profesii, odpovedal: „Naposledy som robil dramatický text, ktorý sa začína skúšať v divadle Aréna. Snažím sa na to využívať leto, keď sú poslanecké prázdniny.“ Dodal, že viac písal v čase, keď bola jeho strana v opozícii.
Spomedzi aktivít venovaných Roku Ľudovíta Štúra považuje Maďarič za zvlášť dôležité jeho otvorenie na bratislavskom hrade a spomienku v Uhrovci. „Bude odborný seminár v Národnej knižnici v Martine, bude premiéra hudobného diela Egona Kráka Pútnici, zhudobnenie štúrovskej poézie, Slovenské národné divadlo pripravuje hru Karola Horáka s tematikou štúrovcov, s podporou ministerstva kultúry vychádzajú knihy, ktoré sa dotýkajú tejto doby, veľmi zaujímavá výstava bola otvorená na bratislavskom hrade,“ povedal Maďarič. Dodal, že každý mesiac v tomto roku by malo prebehnúť aspoň jedno podujatie venované Štúrovi.
„Je to kľúčový dom pre slovenské dejiny. Je to naozaj nebývalá vec. Až by som povedal, že je v tom nejaká mágia,“ poznamenal v relácii Politika Tu a teraz na TABLET.TV minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD).
Práve 28. októbra tohto roka si Slovensko pripomenie 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, vláda ho preto vyhlásila za Rok Ľudovíta Štúra 2015.
„Vláda si dala do Programového vyhlásenia, že si pripomenieme toto významné výročie. Dva roky pred tým bol rok sv. Cyrila a Metoda. To boli tiež osobnosti, ktoré kultúrne a civilizačne poznačili toto územie. Ľudovít Štúr bol ústrednou postavou našich národných dejín, k nemu siaha aj dnešná slovenská štátnosť,“ konštatoval Maďarič. Dodal, že vláda vytvorila koncepciu a rámec, do ktorého sa môžu zapájať jednotlivé inštitúcie a samosprávy v mestách, ktoré sa spájajú so Štúrovým životom.
Štúrov rok je podľa neho otvorený pre kohokoľvek a nemyslí si, že by znamenal odsunutie národnostných menšín na Slovensku na druhú koľaj. „Bolo by nesprávne, keby sme to vnímali v kontradikcii k menšinám. Ani Štúr nevystupoval proti iným národom, len sa snažil vystupovať za rovnoprávnejšie postavenie Slovákov v Uhorsku,“ zdôraznil minister kultúry.
Ani Štúr sa však nevyhol ostrým polemikám, či už s osobnosťami, ktoré zastávali názor, že slovenský národ je vetvou českého, alebo s maďarským národovcom a revolucionárom Lajosom Kossuthom. „Dokonca bol na neho vydaný zatykač,“ poznamenal na margo Štúrových aktivít počas revolučného roka 1848 Maďarič s tým, že Ľudovítovi Štúrovi v tom čase hrozila dokonca smrť.
Ako politik, jazykovedec, polyglot ale aj filozof bol Štúr mnohorozmernou osobnosťou. „Obdobie 19. storočia bolo špeciálne v tom, že niektoré veľké osobnosti museli suplovať veľa vecí,“ povedal Maďarič s dodatkom, že viacerí dnešní politici by mohli štúrovcom závidieť ich vzdelanie.
Na otázku, kedy on sa on sám naposledy venoval svojej pôvodnej, literárnej profesii, odpovedal: „Naposledy som robil dramatický text, ktorý sa začína skúšať v divadle Aréna. Snažím sa na to využívať leto, keď sú poslanecké prázdniny.“ Dodal, že viac písal v čase, keď bola jeho strana v opozícii.
Výroky Maďariča o Štúrovi
"Štúr sa od mladosti vedome zriekol osobného šťastia, aby sa mohol plne venovať tomu, čo poeticky nazval prebudením slovenského národa z hlbokého sna."
"Bol v zásade neúplatný. Odmietal dobre platené úradnícke miesta, aby nestratil svoju nezávislosť."
"Keď sa my považujeme za moderný národ, hodný samého seba, je našou povinnosťou uctiť si našich veľkých predkov."
"Štúr sa od mladosti vedome zriekol osobného šťastia, aby sa mohol plne venovať tomu, čo poeticky nazval prebudením slovenského národa z hlbokého sna."
"Bol v zásade neúplatný. Odmietal dobre platené úradnícke miesta, aby nestratil svoju nezávislosť."
"Keď sa my považujeme za moderný národ, hodný samého seba, je našou povinnosťou uctiť si našich veľkých predkov."
Spomedzi aktivít venovaných Roku Ľudovíta Štúra považuje Maďarič za zvlášť dôležité jeho otvorenie na bratislavskom hrade a spomienku v Uhrovci. „Bude odborný seminár v Národnej knižnici v Martine, bude premiéra hudobného diela Egona Kráka Pútnici, zhudobnenie štúrovskej poézie, Slovenské národné divadlo pripravuje hru Karola Horáka s tematikou štúrovcov, s podporou ministerstva kultúry vychádzajú knihy, ktoré sa dotýkajú tejto doby, veľmi zaujímavá výstava bola otvorená na bratislavskom hrade,“ povedal Maďarič. Dodal, že každý mesiac v tomto roku by malo prebehnúť aspoň jedno podujatie venované Štúrovi.