Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Maďarsko v roku 1989 od projektu odstúpilo, vtedy už bola väčšina prác na slovenskej strane ukončená.
Autor TASR
Bratislava 29. mája (TASR) - Maďarsko a Slovensko začali opäť rokovať o ukončení 30-ročného sporu v súvislosti s výstavbou Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (SVDGN). Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) preto rokoval v Budapešti s maďarským ministrom energetiky Csabom Lantosom. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.
"Je v záujme oboch štátov, aby sme sa dohodli ako dobrí susedia a nemuseli nechať o spore opäť rozhodnúť medzinárodný súd. Verím, že po dlhých rokoch sa nám podarí nielen spor ukončiť vo vzájomnej úcte a dobrých vzťahoch, ale vytvoríme aj základ budúcej spolupráce vo veľa ďalších oblastiach," povedal Taraba.
Zároveň podotkol, že realita na Dunaji sa dnes vzďaľuje od toho, čo pôvodná zmluva medzi Maďarskom a Československou socialistickou republikou predpokladala. "Maďarsko Nagymaros nepostavilo a my sme boli nútení spustiť C variant a vystavať Čunovo a odkloniť koryto Dunaja. Ani to pôvodná zmluva nepredpokladala," pripomenul minister.
Obe veci sú podľa Tarabu podstatnou zmenou zmluvných podmienok. Myslí si, že nastal čas nahradiť ich novou zmluvou. "Nebude to jednoduché, ale ak to neurobia terajšie vlády, ktoré majú historicky najlepšie vzťahy, tak to neurobí už nikto a bude musieť rozhodnúť súd. Tam sa však môže stať, že rozsudok nebude dobrý ani pre jednu zo strán," skonštatoval.
Medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros podpísali predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v Budapešti v roku 1977. Maďarsko v roku 1989 od projektu odstúpilo, vtedy už bola väčšina prác na slovenskej strane ukončená.
Medzinárodný súdny dvor v holandskom Haagu vyniesol 25. septembra 1997 rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o výstavbe a využívaní SVDGN. Potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo SR po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené.
Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie, čo sa týka objemu vody vstupujúceho do starého koryta Dunaja a do ramien situovaných na obidvoch brehoch rieky.
"Je v záujme oboch štátov, aby sme sa dohodli ako dobrí susedia a nemuseli nechať o spore opäť rozhodnúť medzinárodný súd. Verím, že po dlhých rokoch sa nám podarí nielen spor ukončiť vo vzájomnej úcte a dobrých vzťahoch, ale vytvoríme aj základ budúcej spolupráce vo veľa ďalších oblastiach," povedal Taraba.
Zároveň podotkol, že realita na Dunaji sa dnes vzďaľuje od toho, čo pôvodná zmluva medzi Maďarskom a Československou socialistickou republikou predpokladala. "Maďarsko Nagymaros nepostavilo a my sme boli nútení spustiť C variant a vystavať Čunovo a odkloniť koryto Dunaja. Ani to pôvodná zmluva nepredpokladala," pripomenul minister.
Obe veci sú podľa Tarabu podstatnou zmenou zmluvných podmienok. Myslí si, že nastal čas nahradiť ich novou zmluvou. "Nebude to jednoduché, ale ak to neurobia terajšie vlády, ktoré majú historicky najlepšie vzťahy, tak to neurobí už nikto a bude musieť rozhodnúť súd. Tam sa však môže stať, že rozsudok nebude dobrý ani pre jednu zo strán," skonštatoval.
Medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros podpísali predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v Budapešti v roku 1977. Maďarsko v roku 1989 od projektu odstúpilo, vtedy už bola väčšina prác na slovenskej strane ukončená.
Medzinárodný súdny dvor v holandskom Haagu vyniesol 25. septembra 1997 rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o výstavbe a využívaní SVDGN. Potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo SR po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené.
Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie, čo sa týka objemu vody vstupujúceho do starého koryta Dunaja a do ramien situovaných na obidvoch brehoch rieky.
