Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samospráva čabianskych Slovákov, ktorá má päť členov, spolupracuje so slovenskými organizáciami a inštitúciami v meste, no organizuje aj vlastné podujatia a vydáva aj svoje publikácie.
Autor TASR
Békešská Čaba 22. januára (TASR) - Čabianski Slováci sú veľmi aktívni v národnostnom spoločenskom živote, Békešskú Čabu preto Slováci žijúci v Maďarsku nie náhodou považujú za svoje hlavné mesto. V rozhovore pre TASR to zdôraznil predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Ondrej Kiszely.
Samospráva čabianskych Slovákov, ktorá má päť členov, spolupracuje so slovenskými organizáciami a inštitúciami v meste, no organizuje aj vlastné podujatia a vydáva aj svoje publikácie. Počet aktívnych Slovákov v tomto meste s vyše 55.000 obyvateľmi je zhruba 2000. Príchod prvých Slovákov do Békešskej Čaby bol zaznamenaný v roku 1718. Pri sčítaní obyvateľstva sa v roku 2001 k slovenskej národnosti prihlásilo vyše 3800 ľudí, pripomenul Kiszely.
Vlani pomocou štátnych podpôr obnovili v čabianskom Slovenskom oblastnom dome Áchimovu sieň, ktorú slávnostne otvoria vo februári, no vydali napríklad aj modernú interpretáciu vešteckej knihy a starých zvykov v Békešskej Čabe pod názvom Povery a Michalda dolnozemských Slovákov.
Áchimova sieň je priestor pre spoločenské podujatia dolnozemských Slovákov, využívajú ju však aj združenia a kluby Čabianskej organizácie Slovákov.
Ondrej L. Áchim (1871-1911) sa začiatkom 20. storočia zapojil do boja proti svojvôli veľkostatkárov a za záujmy sedliakov. Založil a viedol Nezávislú socialistickú sedliacku stranu Uhorska (neskôr Sedliacku stranu Uhorska), niekoľkokrát bol zvolený za poslanca Uhorského snemu. Bol ochrancom práv uhorských roľníckych a sedliackych vrstiev obyvateľstva v prelomových rokoch 19. a 20. storočia.
"Čabianski Slováci ho považujú za svojho najväčšieho hrdinu a pri príležitosti nadchádzajúceho sčítania ľudu pripravujeme podpisovú kampaň, aby Áchimovi mesto udelilo posmrtne titul čestného občana Békešskej Čaby," dodal Kiszely.
Podľa jeho slov aktívnych Slovákov je v meste dosť. Pre ich aktivity už nestačí existujúci čabiansky Dom slovenskej kultúry, preto bola dôležitá obnova Áchimovej siene.
"Tento rok plánujeme vydať kuchársku knihu - historickú zbierku starých čabianskych a dolnozemských slovenských receptov. Nebude chýbať podujatie na Veľký piatok, potom 19. augusta bude naša tradičná akcia - dožinková veselica dolnozemských Slovákov a 29. októbra zorganizujeme ďalší ročník festivalu čabianskej klobásy," uzavrel predseda samosprávy čabianskych Slovákov.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Samospráva čabianskych Slovákov, ktorá má päť členov, spolupracuje so slovenskými organizáciami a inštitúciami v meste, no organizuje aj vlastné podujatia a vydáva aj svoje publikácie. Počet aktívnych Slovákov v tomto meste s vyše 55.000 obyvateľmi je zhruba 2000. Príchod prvých Slovákov do Békešskej Čaby bol zaznamenaný v roku 1718. Pri sčítaní obyvateľstva sa v roku 2001 k slovenskej národnosti prihlásilo vyše 3800 ľudí, pripomenul Kiszely.
Vlani pomocou štátnych podpôr obnovili v čabianskom Slovenskom oblastnom dome Áchimovu sieň, ktorú slávnostne otvoria vo februári, no vydali napríklad aj modernú interpretáciu vešteckej knihy a starých zvykov v Békešskej Čabe pod názvom Povery a Michalda dolnozemských Slovákov.
Áchimova sieň je priestor pre spoločenské podujatia dolnozemských Slovákov, využívajú ju však aj združenia a kluby Čabianskej organizácie Slovákov.
Ondrej L. Áchim (1871-1911) sa začiatkom 20. storočia zapojil do boja proti svojvôli veľkostatkárov a za záujmy sedliakov. Založil a viedol Nezávislú socialistickú sedliacku stranu Uhorska (neskôr Sedliacku stranu Uhorska), niekoľkokrát bol zvolený za poslanca Uhorského snemu. Bol ochrancom práv uhorských roľníckych a sedliackych vrstiev obyvateľstva v prelomových rokoch 19. a 20. storočia.
"Čabianski Slováci ho považujú za svojho najväčšieho hrdinu a pri príležitosti nadchádzajúceho sčítania ľudu pripravujeme podpisovú kampaň, aby Áchimovi mesto udelilo posmrtne titul čestného občana Békešskej Čaby," dodal Kiszely.
Podľa jeho slov aktívnych Slovákov je v meste dosť. Pre ich aktivity už nestačí existujúci čabiansky Dom slovenskej kultúry, preto bola dôležitá obnova Áchimovej siene.
"Tento rok plánujeme vydať kuchársku knihu - historickú zbierku starých čabianskych a dolnozemských slovenských receptov. Nebude chýbať podujatie na Veľký piatok, potom 19. augusta bude naša tradičná akcia - dožinková veselica dolnozemských Slovákov a 29. októbra zorganizujeme ďalší ročník festivalu čabianskej klobásy," uzavrel predseda samosprávy čabianskych Slovákov.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
