Bratislava 6. marca (TASR) - Volebná podpora ĽS-HZDS v roku 1998 a Smeru-SD v roku 2010 bola podľa vedúceho katedry geografie na Univerzite Mateja Bela Tibora Madleňáka v okresoch Slovenska rozložená podobne. "Smer 2010 (volebná podpora tejto strany v regiónoch v tomto roku, pozn. TASR) sa viac podobá HZDS v roku 1998, ako na Smer v roku 2002," komentoval vývoj volebnej podpory Smeru-SD v okresoch Slovenska 5. marca Madleňák pri príležitosti prezentácie svojej novej knihy Regionálna diferenciácia volebného správania na Slovensku (1998 - 2010).

"Smer-SD je v súčasnosti dominantnou stranou. Rozmiestnenie volebnej podpory Smeru v roku 2010 vôbec nekoreluje s rozmiestnením Strany demokratickej ľavice (SDĽ) v roku 1998, ale korelačný koeficient s HZDS v roku 1998 je až 0,86. Takmer sa to identicky prekrýva s rozmiestnením volebnej podpory HZDS, dokonca v prípade Smeru v roku 2002 je koeficient oveľa slabší, len 0,68," poznamenal na margo postupného preberania pôvodných voličov strany Vladimíra Mečiara Smerom-SD. "Veľmi pekne vidno vo väčšine okresov s politickou preferenciou HZDS skôr či neskôr prechod na Smer. Napríklad v prípade Trnavy to bolo v už v roku 2002, v prípade okresov ako Púchov alebo Ilava až v roku 2010. V prípade Trenčína tento prechod nenastal ani v roku 2010, ten ostal ako jeden z mála verný HZDS," poznamenal Madleňák.

Veľmi stabilne mala podľa neho od roku 1998 rozloženú politickú podporu Strana maďarskej koalície (SMK), čo sa však zmenilo po vzniku Mosta - Híd. "Napríklad v prípade okresov Námestovo a Ružomberok, tie majú rovnaký volebný vzorec, je to stabilná vysoká preferencia ku KDH a SNS. V prípade Prešova, Popradu, Skalice a Piešťan je to preferencia KDH a SDKÚ. Niektoré okresy nepatrili stabilne k žiadnej strane," poznamenal. Zároveň ale dodal, že tieto analýzy sa týkajú posledných štyroch volieb a práve predčasné parlamentné voľby, ktoré prichádzajú teraz, by mohli priniesť zmenu v nameraných trendoch.

Madleňák v knihe vyhodnotil dáta Štatistického úradu SR z parlamentných volieb na Slovensku v rokoch 1998 - 2010 z hľadiska volebnej geografie. "Je to súčasť politickej geografie," vysvetlil. Okresy, ktoré zvolil ako základné jednotky pre analýzu, podľa neho nie sú z tohto hľadiska úplne ideálnymi celkami. "Okresy často obsahujú časti s veľmi rozdielnymi vzorcami volebného správania," pripomenul. Podľa Madleňáka by bolo v budúcnosti možné vytvoriť aj mapu Slovenska členenú na prirodzené oblasti s podobnými volebnými preferenciami.

"Analyzovali sme aj stabilitu volebnej účasti, napríklad Záhorie a Zemplín vychádzajú so stabilne najnižšou volebnou účasťou," povedal. "Nezistili sme napríklad žiadne korelácie medzi volebnou podporou niektorých strán a volebnou účasťou, maximálne to bolo plus - mínus 0,3, čo je už dosť nízky koeficient, kde sa nedá hovoriť o závislosti," dodal.

Volebné výsledky strán sú v knihe hodnotené aj z hľadiska porovnania percent získaných v konkrétnom okrese s celoštátnymi výsledkami, kde v niektorých okresoch dosiahli zaujímavé výsledky aj mimoparlamentné strany. Ďalším spôsobom analýzy bolo delenie Slovenska na okresy s dominanciou jednej strany, polarizované okresy, kde súperia dve silné strany a okresy s fragmentovanou voličskou podporou. Témou, ktorú Madleňák v monografii rozoberá, sú aj politické konfliktné línie v jednotlivých obdobiach, či už to bolo súperenie mečiarizmu a antimečiarizmu, konzervatívno-liberálnu, socio-ekonomickú, urbánno-rurálnu, etnicko- nacionalistickú líniu alebo vzťah centra a periférie.