Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tvrdí to Miroslav Beblavý.
Autor TASR
Bratislava 15. apríla (TASR) - Predstavitelia Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ktorí v ňom zastupujú český Energetický a priemyslový holding (EPH), v SPP má 49-percentný podiel, by mali zverejňovať svoje majetkové priznania rovnako ako zástupcovia SR v podniku. Malo by to platiť pre všetky podniky, v ktorých má štát majoritnú účasť. Vyplýva to z vyjadrení šéfa parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslava Beblavého (SDKÚ-DS).
Zverejňovanie majetkových priznaní verejných funkcionárov vyplýva zo zákona o konflikte záujmov, ktorý sa má meniť. Podľa Beblavého by majetok mali priznávať v prípade schválenia novely zákona aj činitelia z podnikov s majoritnou účasťou štátu a funkcionári vyslaní štátom v podnikoch s minoritnou účasťou štátu. V prípade podnikov s majoritou by podľa Beblavého mali podávať priznania tak zástupcovia štátu, ako aj zástupcovia súkromných akcionárov.
"Podniky, v ktorých má štát majoritnú majetkovú účasť, tam by mali orgány podliehať zákonu," povedal Beblavý, ktorý je v prípade súkromných akcionárov ochotný diskutovať. "Je to vec, kde som otvorený diskusii, ak budú argumenty silné," poznamenal šéf výboru. Dodal, že cieľom novely síce nie je kontrolovať súkromných akcionárov, ale zdá sa mu, že ak v podniku vlastní štát väčšinu, asi by mali aj zástupcovia súkromníkov majetky zverejňovať.
V prípade podnikov, v ktorých má štát minoritu, by mali podávať výboru majetkové priznania len zástupcovia nominovaní štátom. "Ak štát niekde vlastní 34 percent, tak nemá význam, aby štát kontroloval majoritného akcionára. Ale má význam, aby kontroloval tých ľudí, ktorých tam vysielal," povedal Beblavý. Takéto opatrenie by sa týkalo napríklad spoločností ako Slovenské elektrárne, v ktorých má štát 34-percentný podiel, či Slovak telekom, kde štát vlastní 49 percent.
Podľa Beblavého by po novom mali podávať priznania aj verejní funkcionári štátnych podnikov, ako je napríklad Bratislavská teplárenská, ktorá je pod Fondom národného majetku. V súčasnosti jej predstavitelia priznania nemusia podávať výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, zákon im to neprikazuje.
Do zoznamu funkcionárov, ktorí podávajú priznania výboru, by mali patriť aj všetci činitelia volení Národnou radou SR okrem disciplinárnych sudcov a členov výberovej komisie na obsadenie voľného miesta sudcu. Táto otázka zatiaľ nie je definitívne uzavretá. Do zoznamu má tiež pribudnúť napríklad šéf finančnej správy či prezident Policajného zboru a iné funkcie, ktoré doteraz z rôznych dôvodov v zákone chýbali.
Zverejňovanie majetkových priznaní verejných funkcionárov vyplýva zo zákona o konflikte záujmov, ktorý sa má meniť. Podľa Beblavého by majetok mali priznávať v prípade schválenia novely zákona aj činitelia z podnikov s majoritnou účasťou štátu a funkcionári vyslaní štátom v podnikoch s minoritnou účasťou štátu. V prípade podnikov s majoritou by podľa Beblavého mali podávať priznania tak zástupcovia štátu, ako aj zástupcovia súkromných akcionárov.
"Podniky, v ktorých má štát majoritnú majetkovú účasť, tam by mali orgány podliehať zákonu," povedal Beblavý, ktorý je v prípade súkromných akcionárov ochotný diskutovať. "Je to vec, kde som otvorený diskusii, ak budú argumenty silné," poznamenal šéf výboru. Dodal, že cieľom novely síce nie je kontrolovať súkromných akcionárov, ale zdá sa mu, že ak v podniku vlastní štát väčšinu, asi by mali aj zástupcovia súkromníkov majetky zverejňovať.
V prípade podnikov, v ktorých má štát minoritu, by mali podávať výboru majetkové priznania len zástupcovia nominovaní štátom. "Ak štát niekde vlastní 34 percent, tak nemá význam, aby štát kontroloval majoritného akcionára. Ale má význam, aby kontroloval tých ľudí, ktorých tam vysielal," povedal Beblavý. Takéto opatrenie by sa týkalo napríklad spoločností ako Slovenské elektrárne, v ktorých má štát 34-percentný podiel, či Slovak telekom, kde štát vlastní 49 percent.
Podľa Beblavého by po novom mali podávať priznania aj verejní funkcionári štátnych podnikov, ako je napríklad Bratislavská teplárenská, ktorá je pod Fondom národného majetku. V súčasnosti jej predstavitelia priznania nemusia podávať výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, zákon im to neprikazuje.
Do zoznamu funkcionárov, ktorí podávajú priznania výboru, by mali patriť aj všetci činitelia volení Národnou radou SR okrem disciplinárnych sudcov a členov výberovej komisie na obsadenie voľného miesta sudcu. Táto otázka zatiaľ nie je definitívne uzavretá. Do zoznamu má tiež pribudnúť napríklad šéf finančnej správy či prezident Policajného zboru a iné funkcie, ktoré doteraz z rôznych dôvodov v zákone chýbali.
