Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súd vyhlásil sťažnosti za neprijateľné.
Autor TASR
Bratislava 25. augusta (TASR) – Majitelia fitnescentier, ktoré boli zatvorené z dôvodu protipandemických opatrení, neuspeli so sťažnosťami pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP). Súd vyhlásil sťažnosti za neprijateľné. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Peter Bubla.
Prípad sa týkal piatich sťažností v súvislosti s dôsledkami opatrení prijatých Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v rámci prevencie šírenia ochorenia COVID-19. "Sťažovatelia v sťažnostiach tvrdili, že im v dôsledku toho vznikla majetková škoda a prišli o ušlý zisk, ako aj o klientelu,“ priblížil s tým, že sa sťažovali na porušenie práva na pokojné užívanie majetku. Podľa ESĽP však zámerne zamlčali významné informácie a ich sťažnosti majú preto zneužívajúci charakter.
"Vláda v konaní argumentovala, že sťažnosti predstavujú zneužitie práva na individuálnu sťažnosť, pretože sťažovatelia neinformovali ESĽP o tom, že podali ústavné sťažnosti, ktorými sa sťažovali na porušenie svojich práv na vnútroštátnej úrovni, ani o tom, že boli prijímateľmi štátnej finančnej pomoci v rámci podporných schém na zmiernenie finančných dosahov povinného uzavretia prevádzok alebo obmedzenia ich činností," doplnil Bubla.
Ako ďalej informoval, ESĽP vo svojom rozhodnutí uviedol, že sťažovatelia mu podali sťažnosti niekoľko mesiacov po tom, ako sa obrátili na Ústavný súd a v sťažnostiach výslovne uviedli, že na vnútroštátnej úrovni nemohli dosiahnuť preskúmanie predmetných opatrení ÚVZ SR, súdmi a ani Ústavným súdom.
"Neinformovali ho ani o výsledku konania na Ústavnom súde. ESĽP v tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že na povinnosť informovať ho o všetkých relevantných skutočnostiach boli sťažovatelia upozornení a boli zastúpení právnym zástupcom," dodal Bubla. ESĽP podľa jeho slov poukázal aj na to, že právni zástupcovia sťažovateľov musia preukázať vysokú úroveň profesionálnej obozretnosti a zmysluplnej spolupráce s ESĽP tak, aby ho ušetrili od podávania nepodložených sťažností.
Prípad sa týkal piatich sťažností v súvislosti s dôsledkami opatrení prijatých Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v rámci prevencie šírenia ochorenia COVID-19. "Sťažovatelia v sťažnostiach tvrdili, že im v dôsledku toho vznikla majetková škoda a prišli o ušlý zisk, ako aj o klientelu,“ priblížil s tým, že sa sťažovali na porušenie práva na pokojné užívanie majetku. Podľa ESĽP však zámerne zamlčali významné informácie a ich sťažnosti majú preto zneužívajúci charakter.
"Vláda v konaní argumentovala, že sťažnosti predstavujú zneužitie práva na individuálnu sťažnosť, pretože sťažovatelia neinformovali ESĽP o tom, že podali ústavné sťažnosti, ktorými sa sťažovali na porušenie svojich práv na vnútroštátnej úrovni, ani o tom, že boli prijímateľmi štátnej finančnej pomoci v rámci podporných schém na zmiernenie finančných dosahov povinného uzavretia prevádzok alebo obmedzenia ich činností," doplnil Bubla.
Ako ďalej informoval, ESĽP vo svojom rozhodnutí uviedol, že sťažovatelia mu podali sťažnosti niekoľko mesiacov po tom, ako sa obrátili na Ústavný súd a v sťažnostiach výslovne uviedli, že na vnútroštátnej úrovni nemohli dosiahnuť preskúmanie predmetných opatrení ÚVZ SR, súdmi a ani Ústavným súdom.
"Neinformovali ho ani o výsledku konania na Ústavnom súde. ESĽP v tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že na povinnosť informovať ho o všetkých relevantných skutočnostiach boli sťažovatelia upozornení a boli zastúpení právnym zástupcom," dodal Bubla. ESĽP podľa jeho slov poukázal aj na to, že právni zástupcovia sťažovateľov musia preukázať vysokú úroveň profesionálnej obozretnosti a zmysluplnej spolupráce s ESĽP tak, aby ho ušetrili od podávania nepodložených sťažností.
