Slovensko má veľký potenciál na najekologickejšiu formu výroby elektrickej energie bez nutnosti mimoriadnych zásahov, tvrdí Pavol Krivoš.
Autor TASR
Liptovský Mikuláš 19. júna (TASR) – Malá vodná elektráreň je podľa Pavla Krivoša so 17-ročnými skúsenosťami s jej prevádzkou na Váhu priamo v Liptovskom Mikuláši nákladnou investíciou s veľmi neistou dlhodobou návratnosťou, určite nie je žiadnym mimoriadne výhodným tzv. zeleným biznisom.
„Slovensko má veľký potenciál na najekologickejšiu formu výroby elektrickej energie bez nutnosti mimoriadnych zásahov, no najhoršie je, že štát nepodporuje výstavbu malých vodných elektrární, naopak, znižuje výkupné ceny a vodné stavby tohto typu sa tak stávajú totálne nenávratnými investíciami,“ skonštatoval Krivoš.
Ostro sa ohradil proti názorom, že je to zelený biznis. „Akoby sme kradli nejaké spoločné hodnoty a premieňali ich na obrovské zisky. Nie je to pravda, reálna ekonomika vodných elektrární je úplne niekde inde. Desaťročná návratnosť je nereálnou predstavou tých, ktorí sa snažia získať profily, lebo začuli, že je to výhodný zelený biznis, ale nemajú o tom ani šajnu,“ pokračoval.
„Takáto investícia s dlhodobou návratnosťou sa dá v našich podmienkach realizovať len, keď niekto má dostatok voľných finančných zdrojov a potrebuje ich uložiť bezpečnejšie ako do banky. Človek, ktorý to robí z technického presvedčenia nemá dnes šancu postaviť vodnú elektráreň. Odhliadnuc od toho, že musí mať pevné nervy, aby ustál laické názory kritikov, ktorí za svoje počínanie nenesú žiadnu zodpovednosť,“ zdôraznil Krivoš.
Aj malé vodné elektrárne sú podľa neho významnou súčasťou protipovodňovej ochrany. „Pochopiteľne, v porovnaní s veľkými priehradami nedokážu akumulovať väčšie množstvo vody, ale nevyhnutnými opatreniami pri výstavbe musia rešpektovať existujúce prietoky a zabezpečiť protipovodňovú ochranu aj tam, kde dovtedy nebola,“ dodal.
„Slovensko má veľký potenciál na najekologickejšiu formu výroby elektrickej energie bez nutnosti mimoriadnych zásahov, no najhoršie je, že štát nepodporuje výstavbu malých vodných elektrární, naopak, znižuje výkupné ceny a vodné stavby tohto typu sa tak stávajú totálne nenávratnými investíciami,“ skonštatoval Krivoš.
Ostro sa ohradil proti názorom, že je to zelený biznis. „Akoby sme kradli nejaké spoločné hodnoty a premieňali ich na obrovské zisky. Nie je to pravda, reálna ekonomika vodných elektrární je úplne niekde inde. Desaťročná návratnosť je nereálnou predstavou tých, ktorí sa snažia získať profily, lebo začuli, že je to výhodný zelený biznis, ale nemajú o tom ani šajnu,“ pokračoval.
„Takáto investícia s dlhodobou návratnosťou sa dá v našich podmienkach realizovať len, keď niekto má dostatok voľných finančných zdrojov a potrebuje ich uložiť bezpečnejšie ako do banky. Človek, ktorý to robí z technického presvedčenia nemá dnes šancu postaviť vodnú elektráreň. Odhliadnuc od toho, že musí mať pevné nervy, aby ustál laické názory kritikov, ktorí za svoje počínanie nenesú žiadnu zodpovednosť,“ zdôraznil Krivoš.
Aj malé vodné elektrárne sú podľa neho významnou súčasťou protipovodňovej ochrany. „Pochopiteľne, v porovnaní s veľkými priehradami nedokážu akumulovať väčšie množstvo vody, ale nevyhnutnými opatreniami pri výstavbe musia rešpektovať existujúce prietoky a zabezpečiť protipovodňovú ochranu aj tam, kde dovtedy nebola,“ dodal.