Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rodičia môžu dieťa pred nástupom do školy pripravovať na režim školského týždňa a prispôsobiť mu tak čas, kedy sa spí, kedy sa vstáva, zaradiť hry na sústredenie na doobedie a voľnú hru na poobedie.
Autor TASR
Bratislava 28. augusta (TASR) - Príprava na školu nie je len o akademických zručnostiach, ale o celkovej pripravenosti dieťaťa na nové sociálne a emocionálne výzvy. Rodičia pomáhajú dieťaťu podporou jeho sebavedomia, sebestačnosti a zodpovednosti. Pre TASR to uviedla psychologička Judita Malík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
"Bez toho, aby si to rodičia uvedomovali, príprava na školu sa začína už od malička. S dieťaťom pracujeme na jeho emocionálnej pripravenosti, jeho sociálnych zručnostiach, samostatnosti, na jeho kognitívnych schopnostiach, fyzickej pripravenosti," skonštatovala psychologička. Ako doplnila, dôležitý je aj pozitívny postoj k škole, ktorý podľa nej vedia ovplyvniť ako rodičia, tak aj starší súrodenci.
Rodičia môžu dieťa pred nástupom do školy podľa psychologičky pripravovať na režim školského týždňa a prispôsobiť mu tak čas, kedy sa spí, kedy sa vstáva, zaradiť hry na sústredenie na doobedie a voľnú hru na poobedie. Spolu s dieťaťom tiež môžu vyberať pomôcky do školy, prezuvky, tašky na úbor a podobne. Prirodzene tak podľa nej dosiahnu, že dieťaťu bude na jeho školských veciach viac záležať a ľahšie si ustriehne zodpovednosť o ne.
Poznamenala, že dobré je zároveň hrať sa doma na školu. "Deti viac baví hrať sa na učiteľku a v hre tak môžete zakomponovať hlásenie sa k odpovedi, zvonenie, kreslenie aj pohybovú aktivitu. Deti však viac ako samotné učenie riešia aj nový kolektív, preto je vždy výhodou, ak dieťa pozná svojich rovesníkov z ihriska, ktorí sa tiež chystajú do prvého ročníka spolu s ním," vysvetlila.
Odporučila rozprávať sa s dieťaťom o škole ako o mieste, kde sa môže veľa nového naučiť, nájsť si nových kamarátov a zažiť zaujímavé veci. Rodičia by sa podľa nej mali zamerať na pozitívne aspekty školy, aby sa mohlo na tento nový zážitok tešiť. Dôležité je podľa Malík podporovať v dieťati jeho sebavedomie a samostatnosť a hovoriť s ním o škole, jeho očakávaniach, pocitoch, obavách. Podotkla tiež, že keď bude chodiť do školy, rodičia by sa ho nemali pýtať otázky 'čo bolo v škole?' ale konkrétne veci, ako napríklad: 'Čo si dnes zažil zaujímavého? Čo ťa dnes v škole rozosmialo? Na ktorej hodine si sa dnes naučil niečo, čo si ešte nevedel?'
Vo veku nástupu dieťaťa do školy by už podľa nej malo kognitívne zvládať sústrediť sa na jednu úlohu, spolupracovať v kolektíve, dokázať sa motivovať k výkonu a mať základné komunikačné zručnosti - vedieť sa opýtať, počkať na odpoveď, neskákať do reči a podobne. Ako dodala, nástup do prvého ročníka predstavuje dôležitý míľnik v detskom vývine. "Ukazuje sa jeho emočná zrelosť, schopnosť dosahovať úspechy v nových výzvach, sklon k rešpektovaniu autority a prevedenie svojich sociálnych kompetencií pri nadväzovaní nových priateľstiev. Dieťa začína preberať nové zodpovednosti a učí sa byť súčasťou širšieho sociálneho prostredia mimo rodiny," zhodnotila Malík.
"Bez toho, aby si to rodičia uvedomovali, príprava na školu sa začína už od malička. S dieťaťom pracujeme na jeho emocionálnej pripravenosti, jeho sociálnych zručnostiach, samostatnosti, na jeho kognitívnych schopnostiach, fyzickej pripravenosti," skonštatovala psychologička. Ako doplnila, dôležitý je aj pozitívny postoj k škole, ktorý podľa nej vedia ovplyvniť ako rodičia, tak aj starší súrodenci.
Rodičia môžu dieťa pred nástupom do školy podľa psychologičky pripravovať na režim školského týždňa a prispôsobiť mu tak čas, kedy sa spí, kedy sa vstáva, zaradiť hry na sústredenie na doobedie a voľnú hru na poobedie. Spolu s dieťaťom tiež môžu vyberať pomôcky do školy, prezuvky, tašky na úbor a podobne. Prirodzene tak podľa nej dosiahnu, že dieťaťu bude na jeho školských veciach viac záležať a ľahšie si ustriehne zodpovednosť o ne.
Poznamenala, že dobré je zároveň hrať sa doma na školu. "Deti viac baví hrať sa na učiteľku a v hre tak môžete zakomponovať hlásenie sa k odpovedi, zvonenie, kreslenie aj pohybovú aktivitu. Deti však viac ako samotné učenie riešia aj nový kolektív, preto je vždy výhodou, ak dieťa pozná svojich rovesníkov z ihriska, ktorí sa tiež chystajú do prvého ročníka spolu s ním," vysvetlila.
Odporučila rozprávať sa s dieťaťom o škole ako o mieste, kde sa môže veľa nového naučiť, nájsť si nových kamarátov a zažiť zaujímavé veci. Rodičia by sa podľa nej mali zamerať na pozitívne aspekty školy, aby sa mohlo na tento nový zážitok tešiť. Dôležité je podľa Malík podporovať v dieťati jeho sebavedomie a samostatnosť a hovoriť s ním o škole, jeho očakávaniach, pocitoch, obavách. Podotkla tiež, že keď bude chodiť do školy, rodičia by sa ho nemali pýtať otázky 'čo bolo v škole?' ale konkrétne veci, ako napríklad: 'Čo si dnes zažil zaujímavého? Čo ťa dnes v škole rozosmialo? Na ktorej hodine si sa dnes naučil niečo, čo si ešte nevedel?'
Vo veku nástupu dieťaťa do školy by už podľa nej malo kognitívne zvládať sústrediť sa na jednu úlohu, spolupracovať v kolektíve, dokázať sa motivovať k výkonu a mať základné komunikačné zručnosti - vedieť sa opýtať, počkať na odpoveď, neskákať do reči a podobne. Ako dodala, nástup do prvého ročníka predstavuje dôležitý míľnik v detskom vývine. "Ukazuje sa jeho emočná zrelosť, schopnosť dosahovať úspechy v nových výzvach, sklon k rešpektovaniu autority a prevedenie svojich sociálnych kompetencií pri nadväzovaní nových priateľstiev. Dieťa začína preberať nové zodpovednosti a učí sa byť súčasťou širšieho sociálneho prostredia mimo rodiny," zhodnotila Malík.
