Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
M. Kopcsay pôsobil aj ako hudobník vo foklkrockovej skupine Prešporok. Jeho prózy vyšli okrem slovenského v českom, nemeckom, holandskom, anglickom, arabskom, slovinskom či v bulharskom jazyku.
Autor Teraz.sk
Bratislava 21. apríla (Teraz.sk) - Do klubu päťdesiatnikov sa dnes zaradil novinár, spisovateľ a hudobník Márius Kopcsay. V rozpore s depresívnymi názvami poviedkových kníh Stratené roky či Zbytočný život, dokázal Márius Kopcsay v prvej polovici svojho vlastného života priniesť viacero originálnych "písmenkových" diel. Ale pôsobil aj ako muzikant vo foklkrockovej skupine Prešporok a hudbe sa prostredníctvom projektu Jeden pán venuje dodnes.
Kopcsayove prózy vyšli okrem slovenského v českom, nemeckom, holandskom, anglickom, arabskom, slovinskom či v bulharskom jazyku.
Prešporok: Taký som sa sám sebe zdal
Márius Kopcsay - JEDEN PÁN - Svet by bol lepší, keby boli všetci takí ako ja
Kopcsayove prózy vyšli okrem slovenského v českom, nemeckom, holandskom, anglickom, arabskom, slovinskom či v bulharskom jazyku.
Prešporok: Taký som sa sám sebe zdal
Márius Kopcsay sa narodil 21. apríla 1968 v Bratislave. Detstvo prežil v Modre, ktorá je dodnes jeho druhým domovom.
Študoval Gymnázium Jura Hronca v Bratislave (1982 – 1986) zamerané na matematiku a programovanie, ktoré sa v tom čase prestalo považovať za buržoáznu pavedu. Štúdium na umeleckých či humanitných odboroch mu neodporúčali pre zlý kádrový profil – jeho otec bol po roku 1968 vylúčený z komunistickej strany. Z politických dôvodov mala problém s prijatím na vysokú školu aj jeho sestra.
S ohľadom na to – ale aj na záujem o prírodné vedy – sa rozhodol pre štúdium na Chemicko-technologickej fakulte v Bratislave (odbor potravinárska chémia) odkiaľ prestúpil na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, učiteľský smer chémia-fyzika.
Po Novembri 1989 ho však definitívne zlákalo písanie a novinárska profesia. Začal prispievať do študentského časopisu Echo, denníkov Národná obroda a Nový čas.
V roku 1992 sa ako redaktor zamestnal v odbornom týždenníku pre komunálnu politiku Obecné noviny, kde sa o rok neskôr stal šéfredaktorom. V rokoch 1994-1998 bol slovenským dopisovateľom českého denníka ZN-Noviny.
V rokoch 1997-2004 bol redaktorom a komentátorom denníka Nový čas, vedúcim vnútropolitického oddelenia denníka Národná obroda (2004 -2005), šéfredaktorom kultúrno-politického časopisu Mosty (2005-2007) a komentátorom denníka Pravda (2007-2010).
Po dvojročnej externej spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR pracoval ako editor denníka Plus Jeden deň a napokon v rokoch 2015-2018 ako komentátor denníka SME. Od marca 2018 je vedúcim Redakcie dokumentačných databáz v TASR.
Spolupracoval ako autor a scenárista so Slovenským rozhlasom, na Rádiu Devín mal vlastnú reláciu Trhací kalendár a uviedli mu rozhlasovú hru Spomienkostroj. Písal scenáre aj pre televízne seriály (Ordinácia v ružovej záhrade, V mene zákona a iné), takisto sa ako scenárista podieľal na celovečernom dokumente HBO s názvom Erotic Nation.
Ako prozaik debutoval zbierkou poviedok Kritický deň (1998), za ktorú dostal Cenu Ivana Kraska za najlepší literárny debut. Nasledovala zbierka poviedok Stratené roky (2004) a román Domov (2005), za ktorý sa stal finalistom medzinárodnej súťaže Großer Preis für Osteuropäische Literatur. Ďalšia zbierka poviedok Zbytočný život (2006) mu priniesla Hlavnú výročnú cenu Asociácie obcí spisovateľov Slovenska.
V nasledujúcich rokoch mu vyšli román Mystifikátor (2008), novela Medvedia skala (2009), zbierka poviedok Veselé príhody z prázdnin (2011), novela Jednouholník (2014) a román Asvabaždénie (2015). Za ten bol v roku 2016 nominovaný na cenu Tatrabanky.
Márius Kopcsay je tiež päťnásobným finalistom súťaže Anasoft litera a trojnásobným finalistom a oceneným v súťaži Poviedka.
Jeho prózy tiež vyšli v českom, nemeckom, holandskom, anglickom, arabskom, slovinskom či v bulharskom jazyku.
Márius Kopcsay pôsobil ako hudobník vo folkrockovej skupine Prešporok, momentálne sa venuje sólovému projektu Jeden Pán. Má dvoch synov, žije striedavo v Bratislave a v Modre.
Študoval Gymnázium Jura Hronca v Bratislave (1982 – 1986) zamerané na matematiku a programovanie, ktoré sa v tom čase prestalo považovať za buržoáznu pavedu. Štúdium na umeleckých či humanitných odboroch mu neodporúčali pre zlý kádrový profil – jeho otec bol po roku 1968 vylúčený z komunistickej strany. Z politických dôvodov mala problém s prijatím na vysokú školu aj jeho sestra.
S ohľadom na to – ale aj na záujem o prírodné vedy – sa rozhodol pre štúdium na Chemicko-technologickej fakulte v Bratislave (odbor potravinárska chémia) odkiaľ prestúpil na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, učiteľský smer chémia-fyzika.
Po Novembri 1989 ho však definitívne zlákalo písanie a novinárska profesia. Začal prispievať do študentského časopisu Echo, denníkov Národná obroda a Nový čas.
V roku 1992 sa ako redaktor zamestnal v odbornom týždenníku pre komunálnu politiku Obecné noviny, kde sa o rok neskôr stal šéfredaktorom. V rokoch 1994-1998 bol slovenským dopisovateľom českého denníka ZN-Noviny.
V rokoch 1997-2004 bol redaktorom a komentátorom denníka Nový čas, vedúcim vnútropolitického oddelenia denníka Národná obroda (2004 -2005), šéfredaktorom kultúrno-politického časopisu Mosty (2005-2007) a komentátorom denníka Pravda (2007-2010).
Po dvojročnej externej spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR pracoval ako editor denníka Plus Jeden deň a napokon v rokoch 2015-2018 ako komentátor denníka SME. Od marca 2018 je vedúcim Redakcie dokumentačných databáz v TASR.
Spolupracoval ako autor a scenárista so Slovenským rozhlasom, na Rádiu Devín mal vlastnú reláciu Trhací kalendár a uviedli mu rozhlasovú hru Spomienkostroj. Písal scenáre aj pre televízne seriály (Ordinácia v ružovej záhrade, V mene zákona a iné), takisto sa ako scenárista podieľal na celovečernom dokumente HBO s názvom Erotic Nation.
Ako prozaik debutoval zbierkou poviedok Kritický deň (1998), za ktorú dostal Cenu Ivana Kraska za najlepší literárny debut. Nasledovala zbierka poviedok Stratené roky (2004) a román Domov (2005), za ktorý sa stal finalistom medzinárodnej súťaže Großer Preis für Osteuropäische Literatur. Ďalšia zbierka poviedok Zbytočný život (2006) mu priniesla Hlavnú výročnú cenu Asociácie obcí spisovateľov Slovenska.
V nasledujúcich rokoch mu vyšli román Mystifikátor (2008), novela Medvedia skala (2009), zbierka poviedok Veselé príhody z prázdnin (2011), novela Jednouholník (2014) a román Asvabaždénie (2015). Za ten bol v roku 2016 nominovaný na cenu Tatrabanky.
Márius Kopcsay je tiež päťnásobným finalistom súťaže Anasoft litera a trojnásobným finalistom a oceneným v súťaži Poviedka.
Jeho prózy tiež vyšli v českom, nemeckom, holandskom, anglickom, arabskom, slovinskom či v bulharskom jazyku.
Márius Kopcsay pôsobil ako hudobník vo folkrockovej skupine Prešporok, momentálne sa venuje sólovému projektu Jeden Pán. Má dvoch synov, žije striedavo v Bratislave a v Modre.
Márius Kopcsay - JEDEN PÁN - Svet by bol lepší, keby boli všetci takí ako ja
