Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vianoce prežila aj na simulovanej misii na Mesiac a na Mars. Druhým domovom jej bola výskumná stanica HI-SEAS na Havaji, ktorej bola riaditeľkou.
Autor TASR
Bratislava 25. decembra (TASR) – Tohtoročné Vianoce slovenskej marsonautky Michaely Musilovej sú výnimočné hlavne pre to, lebo ich po piatich rokoch prežije opäť s rodinou na Slovensku. "Mala som našťastie 'náhradných' blízkych, moji kamaráti v zahraničí ma vždy veľmi milo prichýlili," povedala pre TASR Musilová.
Vianoce prežila aj na simulovanej misii na Mesiac a na Mars. Druhým domovom jej bola výskumná stanica HI-SEAS na Havaji, ktorej bola riaditeľkou. "Vytvorili sme si vlastné rodinné prostredie vo vesmírnom zmysle," pokračuje astrobiologička. Na simulovanej misii nebolo možné pochutnať si na čerstvom jedle. "Nemohli sme si nič doviezť, všetko muselo byť robené z toho, čo sme mali na stanici. Všetky jedlá sme mali z lyofilizovaného, vysušeného astronautského jedla, ale podarilo sa nám každému pripraviť niečo, čo sa ako-tak podobalo domácim tradíciám," prezradila. Štedrovečerného kapra nahradila vysušeným lososom, zemiakový šalát bolo pyré, ktoré urobila z vysušených, práškových zemiakov.
Slovenka na Havaji oslavovala Vianoce 24. decembra, podľa slovenskej tradície, ale aj 25. decembra, podľa amerických zvykov. "Väčšina posádky bola amerického pôvodu," vysvetľuje Musilová. Darčeky pre priateľov na misii zabezpečila v predstihu. "Vedela som zohnať lyofilizovanú astronautskú zmrzlinu, kolegovia ju dostávali ako dezert na Vianoce spolu s darčekmi, o ktorých som vedela, že ich potešia, keď ich nájdu pod stromčekom." Musilová prízvukuje, že darčeky sú síce milou súčasťou Vianoc, ale nie sú pre ňu to najdôležitejšie. Opakuje, že podstatné je byť s blízkymi.
Dokonalé Vianoce jej dotvárajú slovenské a české filmové rozprávky. "Vďaka tomu sa vrátim do detstva, rada ich zdieľam aj so zahraničnými kamarátmi, učím ich o našej kultúre," hovorí Musilová.
Od vedkyne by sa dalo očakávať, že nebude mať čas na prípravu vianočných koláčov. "Doma som bola tá, čo piekla. Typické slovenské aj české koláče som sa naučila piecť ešte ako malé dievčatko od mojej babičky. Odvtedy som bola zodpovedná za koláčiky, mama skôr varila hlavné jedlo. Ale päť rokov som nič také nepiekla, chystám sa tento rok už len symbolicky niečo jednoduché upiecť," dodala Musilová a prezradila aj to, aký vianočný darček jej urobil najväčšiu radosť. "Pred 12 rokmi mi rodina nazbierala peniaze, aby som mohla ísť na operáciu očí. Úprava zraku mi vtedy naozaj zmenila život. Bol to zatiaľ najlepší darček, vďaka nim som sa mohla cítiť a žiť lepšie," uzavrela.
Vianoce prežila aj na simulovanej misii na Mesiac a na Mars. Druhým domovom jej bola výskumná stanica HI-SEAS na Havaji, ktorej bola riaditeľkou. "Vytvorili sme si vlastné rodinné prostredie vo vesmírnom zmysle," pokračuje astrobiologička. Na simulovanej misii nebolo možné pochutnať si na čerstvom jedle. "Nemohli sme si nič doviezť, všetko muselo byť robené z toho, čo sme mali na stanici. Všetky jedlá sme mali z lyofilizovaného, vysušeného astronautského jedla, ale podarilo sa nám každému pripraviť niečo, čo sa ako-tak podobalo domácim tradíciám," prezradila. Štedrovečerného kapra nahradila vysušeným lososom, zemiakový šalát bolo pyré, ktoré urobila z vysušených, práškových zemiakov.
Slovenka na Havaji oslavovala Vianoce 24. decembra, podľa slovenskej tradície, ale aj 25. decembra, podľa amerických zvykov. "Väčšina posádky bola amerického pôvodu," vysvetľuje Musilová. Darčeky pre priateľov na misii zabezpečila v predstihu. "Vedela som zohnať lyofilizovanú astronautskú zmrzlinu, kolegovia ju dostávali ako dezert na Vianoce spolu s darčekmi, o ktorých som vedela, že ich potešia, keď ich nájdu pod stromčekom." Musilová prízvukuje, že darčeky sú síce milou súčasťou Vianoc, ale nie sú pre ňu to najdôležitejšie. Opakuje, že podstatné je byť s blízkymi.
Dokonalé Vianoce jej dotvárajú slovenské a české filmové rozprávky. "Vďaka tomu sa vrátim do detstva, rada ich zdieľam aj so zahraničnými kamarátmi, učím ich o našej kultúre," hovorí Musilová.
Od vedkyne by sa dalo očakávať, že nebude mať čas na prípravu vianočných koláčov. "Doma som bola tá, čo piekla. Typické slovenské aj české koláče som sa naučila piecť ešte ako malé dievčatko od mojej babičky. Odvtedy som bola zodpovedná za koláčiky, mama skôr varila hlavné jedlo. Ale päť rokov som nič také nepiekla, chystám sa tento rok už len symbolicky niečo jednoduché upiecť," dodala Musilová a prezradila aj to, aký vianočný darček jej urobil najväčšiu radosť. "Pred 12 rokmi mi rodina nazbierala peniaze, aby som mohla ísť na operáciu očí. Úprava zraku mi vtedy naozaj zmenila život. Bol to zatiaľ najlepší darček, vďaka nim som sa mohla cítiť a žiť lepšie," uzavrela.
