Bratislava 22. februára (TASR) - Politika ruského prezidenta Vladimira Putina priamo aj nepriamo smeruje proti slovenským záujmom. V súvislosti s aktuálnym vývojom rusko-ukrajinského konfliktu to pre TASR uviedol Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV). Poukázal napríklad na vplyv konfliktu na Ukrajine na kvalitu demokracie na Slovensku, hrozbu oživenia snáh o prepisovanie hraníc či rast cien energetických surovín.

Udalosti na Ukrajine majú podľa politológa vplyv na vnútropolitický vývoj a prispievajú k formovaniu nových konfliktných línií vo vnútri Európskej únie, nielen v postkomunistických štátoch. "Osobitne to však vidíme na príklade Slovenska, eskalácia vnútropolitickej konfrontácie bude mať v každom prípade negatívny vplyv na už beztak nízku kvalitu demokracie na Slovensku," poznamenal. Ďalším dôsledkom je podľa neho rast cien energetických surovín, čo je aj v záujme Ruska, keďže jeho ekonomika je závislá od príjmov z ich exportu.

Foto: TASR Lukáš Grinaj

Ruská politika voči Ukrajine môže podľa Marušiaka tiež oživovať teritoriálny revizionizmus v regióne. Poukázal na súbežne prebiehajúci konflikt medzi entitami v Bosne a Hercegovine, kde Republika srbská podporovaná Moskvou podniká praktické kroky k odštiepeniu. Ako zhodnotil, táto politika má negatívny vplyv aj na integráciu Srbska do Európskej únie.

Podľa politológa nemožno ignorovať ani blízkosť stanovísk Maďarska a Ruska. "Maďarský premiér Viktor Orbán dlhodobo robí drobné kroky, ktorými spochybňuje suverenitu susedných štátov s početnejšími maďarskými menšinami vrátane Slovenska. Aj preto by si súčasní obhajcovia Putina na Slovensku mali uvedomiť, že hoci majú Slováci Rusov po ľudskej stránke radi, Putinova politika priamo aj nepriamo smeruje proti slovenským záujmom," zhodnotil.



V prípade pokračovania vojenskej konfrontácie alebo jej hrozby sa podľa neho štáty na východnej hranici musia pripraviť na prílev nových migrantov z Ukrajiny. "Za takýchto okolností bude optimistickejším scenárom, ak pôjde 'len' o ekonomických migrantov, hľadajúcich lepšie životné podmienky, a nie o vojnových utečencov, utekajúcich v strachu o svoje životy," podotkol.

Pondelkový (21. 2.) prejav ruského prezidenta hodnotí Marušiak ako Putinov politický program na najbližšie roky, v ktorom jasne naznačil, že suverenitu Ukrajiny nerešpektuje. "Môžeme očakávať, že Ukrajina bude naďalej čeliť ruskému tlaku. Navyše, dal najavo, že zo súčasných ukrajinských elít je ochotný rešpektovať azda iba časť proruskej opozície, respektíve tých, ktorí sú od roku 2014 v ruskom exile," zhodnotil. V súvislosti s uznaním separatistických území na východe Ukrajiny politológ spomenul teóriu, že môže ísť o ruskú "exit strategy" (únikovú stratégiu), ktorá Moskve umožnila si v konflikte, ktorý sama vyvolala, obstáť bez straty tváre.

Efektivita avizovaných sankcií voči Rusku závisí podľa Marušiaka od ich časovej účinnosti a od toho, do akej miery sa bude schopná EÚ a jej jednotlivé štáty vrátane Slovenska odpútať od závislosti od ruských energetických surovín. "Sankcie uvalené na firmy, spojené s biznisom v separatistických regiónoch, sú zatiaľ len ľahšími sankciami, oveľa bolestivejšie môže byť pozastavenie plynovodu Nord Stream 2. Nie je to však nič, s čím by v Kremli nepočítali," myslí si.

Ruská federácia uznala nezávislosť separatistických entít na východe Ukrajiny - tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Lídri Francúzska, Nemecka a Spojených štátov označili rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina za "jasné porušenie minských mierových dohôd" a avizujú, že to nezostane bez odpovede. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj považuje krok Kremľa za "porušenie suverenity a územnej celistvosti" Ukrajiny. Podobný názor má aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres.