Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Chceme mať bezpečné lokálne potraviny, chceme znižovať uhlíkovú stopu, ale na druhej strane dovolíme veľkoryso dovoz potravín cez pol sveta. Prečo?, zdôraznila Matečná.
Autor TASR
Bratislava 6. januára (TASR) - Obchodné zmluvy Európskej únie (EÚ) s tretími krajinami sú kontroverzná téma, a to nielen na pôde EÚ, ale aj v jednotlivých členských krajinách. Uviedla to pre TASR ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (SNS).
"Už v roku 2016 som hlasovala proti uzatvoreniu dohody Mercosur. Bolo to preto, lebo EÚ tlačí našich aj európskych poľnohospodárov, aby investovali do životného prostredia, do tzv. dobrých životných podmienok zvierat, do nepoužívania chemických prípravkov alebo ich obmedzenia. To sú obmedzenia, ktoré zvyšujú náklady pre poľnohospodárov," priblížila.
EÚ je podľa nej schizofrenická, pretože povolí dovoz z tretích krajín, nie však z hocijakých tretích krajín, ale z takých, ktoré sú od Európy tisíce kilometrov, aj "cez pol zemegule". "Chceme mať bezpečné lokálne potraviny, chceme znižovať uhlíkovú stopu, ale na druhej strane dovolíme veľkoryso dovoz potravín cez pol sveta. Prečo? V prospech toho, aby si niektoré nadnárodné firmy a ich domáce krajiny 'vydílovali' obchod pre iné odvetvia, možno s telekomunikačnými zariadeniami či pre obchod s automobilmi. Ak chceme byť zelení v EÚ, tak musíme dovoz takýchto potravín zakázať," zdôraznila.
Nielen SR je podľa Matečnej v tomto názore lídrom. "Máme aj spojencov, Francúzsko, či škandinávske krajiny. Aj iní sa pridávajú k tomu, že dohoda Mercosur je pre poľnohospodárov absolútne nevýhodná a neprijateľná, nielen z hľadiska poľnohospodárstva, ale aj hľadiska globálneho. Myslím tým uhlíkovú stopu a znečisťovanie životného prostredia. Dovážame brazílske mäso, argentínske mäso. Zároveň sa vypaľuje 8 % Amazonského pralesa bez náhrady. Toto je neprípustné," podčiarkla.
"Potom teda, ako keby sme o klimatických zmenách rozprávali len do vzduchu. Obchod nemôže v záujme budúcich generácií 'prevalcovať' všetko. Nesúhlasím, aby sme nekvalitu, nebezpečnosť potravín a klčovanie pralesa vymenili za to, aby obchod prekvital," dodala.
"Už v roku 2016 som hlasovala proti uzatvoreniu dohody Mercosur. Bolo to preto, lebo EÚ tlačí našich aj európskych poľnohospodárov, aby investovali do životného prostredia, do tzv. dobrých životných podmienok zvierat, do nepoužívania chemických prípravkov alebo ich obmedzenia. To sú obmedzenia, ktoré zvyšujú náklady pre poľnohospodárov," priblížila.
EÚ je podľa nej schizofrenická, pretože povolí dovoz z tretích krajín, nie však z hocijakých tretích krajín, ale z takých, ktoré sú od Európy tisíce kilometrov, aj "cez pol zemegule". "Chceme mať bezpečné lokálne potraviny, chceme znižovať uhlíkovú stopu, ale na druhej strane dovolíme veľkoryso dovoz potravín cez pol sveta. Prečo? V prospech toho, aby si niektoré nadnárodné firmy a ich domáce krajiny 'vydílovali' obchod pre iné odvetvia, možno s telekomunikačnými zariadeniami či pre obchod s automobilmi. Ak chceme byť zelení v EÚ, tak musíme dovoz takýchto potravín zakázať," zdôraznila.
Nielen SR je podľa Matečnej v tomto názore lídrom. "Máme aj spojencov, Francúzsko, či škandinávske krajiny. Aj iní sa pridávajú k tomu, že dohoda Mercosur je pre poľnohospodárov absolútne nevýhodná a neprijateľná, nielen z hľadiska poľnohospodárstva, ale aj hľadiska globálneho. Myslím tým uhlíkovú stopu a znečisťovanie životného prostredia. Dovážame brazílske mäso, argentínske mäso. Zároveň sa vypaľuje 8 % Amazonského pralesa bez náhrady. Toto je neprípustné," podčiarkla.
"Potom teda, ako keby sme o klimatických zmenách rozprávali len do vzduchu. Obchod nemôže v záujme budúcich generácií 'prevalcovať' všetko. Nesúhlasím, aby sme nekvalitu, nebezpečnosť potravín a klčovanie pralesa vymenili za to, aby obchod prekvital," dodala.
