Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Matečná tak reagovala na kritiku opozície k návrhu zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.
Autor TASR
Bratislava 31. januára (TASR) – Označovanie dreva čiarovými kódmi je technicky a finančne náročné. Zdôraznila to v stredu v pléne Národnej rady (NR) SR ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS).
Reagovala tak na kritiku opozície k návrhu zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, ktorý sa práve nachádza v parlamente v prvom čítaní. Predstavitelia hnutia OĽaNO navrhli viacero úprav v tomto zákone, okrem iného aj označovanie dreva čiarovými kódmi.
Ministerka však argumentovala, že už v súčasnosti je každé drevo v zmysle vyhlášky označené, je ociachované. "Ak by sme vedeli v tomto ešte niečo urobiť, nemáme problém túto vyhlášku novelizovať, ale vyhláška sa týka zákona o lesoch," priblížila Matečná.
Štátne Lesy Slovenskej republiky pritom podľa jej slov už dva roky označujú časť dreva, ktorá sa ťaží, aj čiarovými kódmi. "Musím povedať, je to technicky náročné," uviedla šéfka agrorezortu. Drevo je totiž potrebné ísť osobne označiť za každého počasia a v rôznom teréne. "A nehovorím, koľko to stojí. Samotný čip nestojí veľa, ale čítačka stojí okolo tisíc eur," vyčíslila Matečná.
Pýtala sa preto, ako by takéto označovanie a elektronickú registráciu zvládli malí obhospodarovatelia dreva. Samozrejme, v budúcnosti sa to môže podľa jej slov zaviesť, ale je potrebné nájsť finančné nástroje a zdroje na to, aby sa to dalo uskutočniť. "Nie sme proti, len je to technicky a finančne náročné," konštatovala.
Reagovala tiež aj na diskusiu o výrube lesov. Pripomenula, že sa stále spomínajú len štátne Lesy SR, ktoré obhospodarujú 900.000 hektárov lesov. Ďalších milión hektárov lesov však podľa Matečnej obhospodarujú neštátni lesníci, čiže cirkevné lesy alebo súkromné spoločnosti. "Takže výrub lesa sa netýka len Lesov SR, ale všetkých lesov," doplnila Matečná.
Samozrejme, platí podľa jej slov v týchto lesoch zákon a plán starostlivosti o les, ktorý nevypracovávajú len lesníci, ale zásadné stanovisko pri ňom dáva ministerstvo životného prostredia. Ak je teda problém s výrubom, treba sa podľa ministerky obrátiť aj na ministerstvo životného prostredia, prečo takéto plány starostlivosti o les schválilo.
Čo sa týka samotného návrhu zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, Matečná si nemyslí, že nie je dobrý a neuplatniteľný. "Práve naopak, zákon je stručný, jasný a podľa mňa aj so systémom kontroly a sankcií pomerne presný," opísala. Pri príprave zákona si rezort podľa jej slov dopredu preštudoval 31 existujúcich zákonov v európskom aj mimoeurópskom priestore.
Reagovala tak na kritiku opozície k návrhu zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, ktorý sa práve nachádza v parlamente v prvom čítaní. Predstavitelia hnutia OĽaNO navrhli viacero úprav v tomto zákone, okrem iného aj označovanie dreva čiarovými kódmi.
Ministerka však argumentovala, že už v súčasnosti je každé drevo v zmysle vyhlášky označené, je ociachované. "Ak by sme vedeli v tomto ešte niečo urobiť, nemáme problém túto vyhlášku novelizovať, ale vyhláška sa týka zákona o lesoch," priblížila Matečná.
Štátne Lesy Slovenskej republiky pritom podľa jej slov už dva roky označujú časť dreva, ktorá sa ťaží, aj čiarovými kódmi. "Musím povedať, je to technicky náročné," uviedla šéfka agrorezortu. Drevo je totiž potrebné ísť osobne označiť za každého počasia a v rôznom teréne. "A nehovorím, koľko to stojí. Samotný čip nestojí veľa, ale čítačka stojí okolo tisíc eur," vyčíslila Matečná.
Pýtala sa preto, ako by takéto označovanie a elektronickú registráciu zvládli malí obhospodarovatelia dreva. Samozrejme, v budúcnosti sa to môže podľa jej slov zaviesť, ale je potrebné nájsť finančné nástroje a zdroje na to, aby sa to dalo uskutočniť. "Nie sme proti, len je to technicky a finančne náročné," konštatovala.
Reagovala tiež aj na diskusiu o výrube lesov. Pripomenula, že sa stále spomínajú len štátne Lesy SR, ktoré obhospodarujú 900.000 hektárov lesov. Ďalších milión hektárov lesov však podľa Matečnej obhospodarujú neštátni lesníci, čiže cirkevné lesy alebo súkromné spoločnosti. "Takže výrub lesa sa netýka len Lesov SR, ale všetkých lesov," doplnila Matečná.
Samozrejme, platí podľa jej slov v týchto lesoch zákon a plán starostlivosti o les, ktorý nevypracovávajú len lesníci, ale zásadné stanovisko pri ňom dáva ministerstvo životného prostredia. Ak je teda problém s výrubom, treba sa podľa ministerky obrátiť aj na ministerstvo životného prostredia, prečo takéto plány starostlivosti o les schválilo.
Čo sa týka samotného návrhu zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, Matečná si nemyslí, že nie je dobrý a neuplatniteľný. "Práve naopak, zákon je stručný, jasný a podľa mňa aj so systémom kontroly a sankcií pomerne presný," opísala. Pri príprave zákona si rezort podľa jej slov dopredu preštudoval 31 existujúcich zákonov v európskom aj mimoeurópskom priestore.
