Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerstvo podľa jeho šéfky v súčasnosti a aj do budúcnosti chystá podporu proexportných možností slovenských firiem.
Autor TASR
Bratislava 23. februára (TASR) – Záujem o slovenské produkty a kvalitné potraviny stúpa, a to nielen na európskom, ale aj na mimoeurópskom trhu. Na piatkovej tlačovej konferencii v Bratislave to uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS).
"Potenciál našich výrobkov je veľmi veľký. Hoci exportujeme dnes veľmi málo, ten potenciál je obrovský," konštatovala Matečná. Cieľom agrorezortu je tak podľa ministersky to, aby sa na Slovensku vyrábali potraviny a produkty, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu. Tiež to, aby sa zvýšil podiel slovenských potravín na pultoch domácich predajní a zároveň, aby sa zvýšil aj export slovenských potravín do zahraničia.
Ministerstvo podľa Matečnej v súčasnosti a aj do budúcnosti chystá podporu proexportných možností slovenských firiem. Pripomenula, že rezort zvýšil príspevky pre účasť na schválených medzinárodných výstavách v oblasti potravinárstva z pôvodných 3320 eur na 20.000 eur. Zároveň začalo ministerstvo preplácať aj ubytovanie a prepravu dvom ľuďom.
Slovenskí potravinári a výrobcovia sa tak v tomto roku podľa ministerstva vďaka podpore agrorezortu prezentovali na troch veľtrhoch. A to na potravinárskom veľtrhu Internationale Grüne Woche v Berlíne, tiež na výstave Biofach v Nemecku a na výstave Gulfood v Dubaji. Najbližšie sa slovenskí producenti zúčastnia na výstave v Amsterdame.
Aj podľa výskumu analytickej spoločnosti CEEC Research, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, v súčasnosti exportuje potraviny či produkty menej než polovica, čiže 43 % slovenských poľnohospodárskych firiem. "Naopak, 57 % firiem s týmto skúsenosti nemá. To znamená, potenciál pre ďalší rozvoj slovenského exportu je určite veľký," konštatoval riaditeľ analytickej spoločnosti CEEC Research Jiří Vacek.
Väčšina, 93 % poľnohospodárov, ktorí neexportujú, je podľa prieskumu presvedčená o tom, že ich produkty sú dostatočne kvalitné a konkurencieschopné aj na zahraničných trhoch. Za najperspektívnejšiu destináciu pre export považujú slovenskí poľnohospodári Českú republiku, Poľsko a Rakúsko. "Najmenší záujem bol o Ukrajinu," dodal Vacek.
"Potenciál našich výrobkov je veľmi veľký. Hoci exportujeme dnes veľmi málo, ten potenciál je obrovský," konštatovala Matečná. Cieľom agrorezortu je tak podľa ministersky to, aby sa na Slovensku vyrábali potraviny a produkty, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu. Tiež to, aby sa zvýšil podiel slovenských potravín na pultoch domácich predajní a zároveň, aby sa zvýšil aj export slovenských potravín do zahraničia.
Ministerstvo podľa Matečnej v súčasnosti a aj do budúcnosti chystá podporu proexportných možností slovenských firiem. Pripomenula, že rezort zvýšil príspevky pre účasť na schválených medzinárodných výstavách v oblasti potravinárstva z pôvodných 3320 eur na 20.000 eur. Zároveň začalo ministerstvo preplácať aj ubytovanie a prepravu dvom ľuďom.
Slovenskí potravinári a výrobcovia sa tak v tomto roku podľa ministerstva vďaka podpore agrorezortu prezentovali na troch veľtrhoch. A to na potravinárskom veľtrhu Internationale Grüne Woche v Berlíne, tiež na výstave Biofach v Nemecku a na výstave Gulfood v Dubaji. Najbližšie sa slovenskí producenti zúčastnia na výstave v Amsterdame.
Aj podľa výskumu analytickej spoločnosti CEEC Research, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, v súčasnosti exportuje potraviny či produkty menej než polovica, čiže 43 % slovenských poľnohospodárskych firiem. "Naopak, 57 % firiem s týmto skúsenosti nemá. To znamená, potenciál pre ďalší rozvoj slovenského exportu je určite veľký," konštatoval riaditeľ analytickej spoločnosti CEEC Research Jiří Vacek.
Väčšina, 93 % poľnohospodárov, ktorí neexportujú, je podľa prieskumu presvedčená o tom, že ich produkty sú dostatočne kvalitné a konkurencieschopné aj na zahraničných trhoch. Za najperspektívnejšiu destináciu pre export považujú slovenskí poľnohospodári Českú republiku, Poľsko a Rakúsko. "Najmenší záujem bol o Ukrajinu," dodal Vacek.
