Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mathernová má na starosti práve krajiny Východného partnerstva - Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu.
Autor TASR
Brusel 14. mája (TASR) - Nový prístup EÚ k politike susedstva bol citeľný aj počas utorňajšej konferencie na vysokej úrovni o Východnom partnerstve v Bruseli. Pre TASR to uviedla Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa riaditeľstva Európskej komisie (EK) pre susedskú politiku a rozširovanie.
Mathernová má na starosti práve krajiny Východného partnerstva - Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu. Pripomenula, že išlo o vyvrcholenie dvojdňových osláv desiateho výročia tohto programu, keď sa najskôr v pondelok ministri zahraničných vecí EÚ stretli so svojimi kolegami so šestice uvedených krajín, v pondelok večer predseda EK Jean-Claude Juncker a predseda Európskej rady Donald Tusk hostili na pracovnej večeri nielen premiérov či prezidentov krajín Východného partnerstva, ale aj "krstných otcov" tohto programu spred desiatich rokov - bývalého švédskeho diplomata Carla Bildta a poľského exdiplomata Radoslawa Sikorského.
Konferencia, ktorú otvoril eurokomisár pre susedskú politiku Johannes Hahn a v mene predsedníckej krajiny Rady EÚ šéf rumunskej diplomacie Teodor Melešcanu, bola rozdelená na dva pracovné panely. Najvyššia slovenská euroúradníčka predsedala panelu zloženému z ministrov zahraničných vecí Azerbajdžanu a Bieloruska, ukrajinského prezidenta a súčasných šéfov diplomacie Poľska a Švédska.
"Pýtala som sa každého z účastníkov, čo prinieslo Východné partnerstvo pre ich krajinu," uviedla Mathernová a dodala, že počas následných diskusií padli návrhy, ako by sa táto skupina mala vyvíjať počas ďalších desiatich rokov, a padli aj zaujímavé podnety, ako je zriadenie trvalého Sekretariátu Východného partnerstva v Bruseli, čím by sa práca tejto skupiny viac inštitucionalizovala.
Mathernová účastníkom konferencie odporučila začať verejnú konzultáciu, tak ako to robí aj Európske komisia, čiže štruktúrovanú debatu, do ktorej sa so svojim postrehmi môžu zapojiť aj občania či rôzne think-tanky. Cieľom tejto otvorenej diskusie by bolo pripraviť konkrétne návrhy pre budúcu eurokomisiu a europarlament, aby mohli v tejto agende plnohodnotne pokračovať.
Podľa Mathernovej stále platí, že hlavným cieľom Východného partnerstva je hodnotové približovanie sa postsovietskych krajín k EÚ, avšak Únia v roku 2015 prišla s revíziou susedskej politiky ako takej a viac vsadila na diferencovaný prístup ku krajinám vo svojom susedstve.
Aj preto, že sa ukázalo, že niektorí zo susedov chcú ísť v rámci vzťahov s EÚ ďalej ako tí ostatní. Platí to pre Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu, ktoré podpísali asociačnú dohodu s EÚ, tešia sa z dohôd o voľnom obchode a z vízovej liberalizácie. Arménsko po voľbách z minulého roka vysiela silné proeurópske signály a má s EÚ dohodu o komplexnej a rozšírenej spolupráci (CEPA). Mathernová upozornila, že Únia o rovnakej dohode rokuje s Azerbajdžanom a s Bieloruskom chystá podpis dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisiách.
"My si stále myslíme, a to sme počuli aj od týchto krajín, že ten rámec, ktorý ich dáva všetkých dokopy, má zmysel," skonštatovala Mathernová. Dodala, že princíp susedstva je v tom, že EÚ chce mať okolo seba zónu prosperity a stability, čo podľa slov komisára Hahna znamená, že "EÚ chce vyvážať stabilitu a nie dovážať nestabilitu".
Mathernová upozornila, že aj utorňajšia konferencia potvrdila, že sa treba viac zamyslieť nad typmi projektov, ktoré oslovia viacero krajín Východného partnerstva. Mali by to byť najmä projekty prepájania v oblasti dopravy, ale sú aj návrhy na vytvorenie regionálneho fondu na investície do IT sektora v týchto krajinách, lebo majú silné zázemie technického vzdelávania, a podporu firiem, ktoré využívajú lokálny ľudský a vzdelanostný potenciál.
Podľa Mathernovej Brusel chápe rozdiely v ašpiráciách jednotlivých členov tejto skupiny, čo je dané aj dynamickými zmenami, ktoré nastali za uplynulých desať rokov, a preto chce vytvoriť priestor, kde sa všetci nájdu, a podporovať tých, ktorí sa chcú viac integrovať s EÚ. Hoci o členstve týchto krajín v EÚ momentálne nikto nehovorí a Únia rieši kandidátov zo západného Balkánu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Mathernová má na starosti práve krajiny Východného partnerstva - Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu. Pripomenula, že išlo o vyvrcholenie dvojdňových osláv desiateho výročia tohto programu, keď sa najskôr v pondelok ministri zahraničných vecí EÚ stretli so svojimi kolegami so šestice uvedených krajín, v pondelok večer predseda EK Jean-Claude Juncker a predseda Európskej rady Donald Tusk hostili na pracovnej večeri nielen premiérov či prezidentov krajín Východného partnerstva, ale aj "krstných otcov" tohto programu spred desiatich rokov - bývalého švédskeho diplomata Carla Bildta a poľského exdiplomata Radoslawa Sikorského.
Konferencia, ktorú otvoril eurokomisár pre susedskú politiku Johannes Hahn a v mene predsedníckej krajiny Rady EÚ šéf rumunskej diplomacie Teodor Melešcanu, bola rozdelená na dva pracovné panely. Najvyššia slovenská euroúradníčka predsedala panelu zloženému z ministrov zahraničných vecí Azerbajdžanu a Bieloruska, ukrajinského prezidenta a súčasných šéfov diplomacie Poľska a Švédska.
"Pýtala som sa každého z účastníkov, čo prinieslo Východné partnerstvo pre ich krajinu," uviedla Mathernová a dodala, že počas následných diskusií padli návrhy, ako by sa táto skupina mala vyvíjať počas ďalších desiatich rokov, a padli aj zaujímavé podnety, ako je zriadenie trvalého Sekretariátu Východného partnerstva v Bruseli, čím by sa práca tejto skupiny viac inštitucionalizovala.
Mathernová účastníkom konferencie odporučila začať verejnú konzultáciu, tak ako to robí aj Európske komisia, čiže štruktúrovanú debatu, do ktorej sa so svojim postrehmi môžu zapojiť aj občania či rôzne think-tanky. Cieľom tejto otvorenej diskusie by bolo pripraviť konkrétne návrhy pre budúcu eurokomisiu a europarlament, aby mohli v tejto agende plnohodnotne pokračovať.
Podľa Mathernovej stále platí, že hlavným cieľom Východného partnerstva je hodnotové približovanie sa postsovietskych krajín k EÚ, avšak Únia v roku 2015 prišla s revíziou susedskej politiky ako takej a viac vsadila na diferencovaný prístup ku krajinám vo svojom susedstve.
Aj preto, že sa ukázalo, že niektorí zo susedov chcú ísť v rámci vzťahov s EÚ ďalej ako tí ostatní. Platí to pre Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu, ktoré podpísali asociačnú dohodu s EÚ, tešia sa z dohôd o voľnom obchode a z vízovej liberalizácie. Arménsko po voľbách z minulého roka vysiela silné proeurópske signály a má s EÚ dohodu o komplexnej a rozšírenej spolupráci (CEPA). Mathernová upozornila, že Únia o rovnakej dohode rokuje s Azerbajdžanom a s Bieloruskom chystá podpis dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisiách.
"My si stále myslíme, a to sme počuli aj od týchto krajín, že ten rámec, ktorý ich dáva všetkých dokopy, má zmysel," skonštatovala Mathernová. Dodala, že princíp susedstva je v tom, že EÚ chce mať okolo seba zónu prosperity a stability, čo podľa slov komisára Hahna znamená, že "EÚ chce vyvážať stabilitu a nie dovážať nestabilitu".
Mathernová upozornila, že aj utorňajšia konferencia potvrdila, že sa treba viac zamyslieť nad typmi projektov, ktoré oslovia viacero krajín Východného partnerstva. Mali by to byť najmä projekty prepájania v oblasti dopravy, ale sú aj návrhy na vytvorenie regionálneho fondu na investície do IT sektora v týchto krajinách, lebo majú silné zázemie technického vzdelávania, a podporu firiem, ktoré využívajú lokálny ľudský a vzdelanostný potenciál.
Podľa Mathernovej Brusel chápe rozdiely v ašpiráciách jednotlivých členov tejto skupiny, čo je dané aj dynamickými zmenami, ktoré nastali za uplynulých desať rokov, a preto chce vytvoriť priestor, kde sa všetci nájdu, a podporovať tých, ktorí sa chcú viac integrovať s EÚ. Hoci o členstve týchto krajín v EÚ momentálne nikto nehovorí a Únia rieši kandidátov zo západného Balkánu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
