Bratislava 1. marca (TASR) – Prioritami hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti sú sociálne veci, rodina a zdravotníctvo. Ak by bolo súčasťou budúcej koalície, z týchto zámerov by vychádzalo aj pri prerozdeľovaní rezortov. Hoci prioritným cieľom subjektu bolo umožniť kandidovať do parlamentu nestraníkom, líder hnutia Igor Matovič v rozhovore pre TASR konštatoval, že dnes na kandidátke nie sú ľudia, ktorí by mohli v budúcnosti podporovať vládu Smeru-SD. Tiež priznáva, že niektoré návrhy hnutia mohli byť populistické a niekedy mal možno uprednostniť rozhovor v rámci koalície pred vyhlásením v médiách. Dôvodom však podľa neho bolo dlhodobé ignorovanie požiadaviek členov hnutia. Napriek tomu by dnes uprednostnil koalíciu s "pravicovými gorilami" pred spoluprácou so Smerom-SD.

Nedávno vás opustilo zhruba 30 kandidátov, vy ste už povedali, že do volieb ich zrejme bude viac. V prípade, že pár mesiacov po vzniku strany nedokážete zaručiť stabilitu kandidátov, ako chcete ľuďom, ktorí zahlasujú za vašu stranu zaručiť, že nepriamo nevolia poslancov, ktorí neskôr odídu a budú podporovať napríklad Smer-SD, ktorý dlhodobo kritizujete?

Bol to odchod ľudí, ktorí považujú detektor lži za nemiestny v politike a myslia si, že politici by nemali chodiť na polygraf a na druhej strane, radový policajt, vyšetrovateľ ten z preventívnych dôvodov naň, podľa nich, chodiť musí. Ja sa s týmto nedokážem zmieriť. Ľudia, ktorí neodišli, nemajú problém s touto formou očisty politiky, ja si myslím, že sa preto dokážu aj skôr dohodnúť. Palko, Zajac, Mojžiš - to bolo príliš veľa tvrdých hláv. Aj ja som dosť tvrdohlavý, s nimi by bol aj neskôr asi väčší problém dohodnúť sa.

Stále to však nie je istota, že keď príde prvý veľký problém, ako euroval, niekto si nepovie, že je mu prednejšie niečo iné, ako zotrvanie vlády. Akú majú ľudia záruku, že títo ľudia, ktorých nepoznajú a budú voliť, neodídu od vás po voľbách?

Ale my nedávame záruku, že títo ľudia sa budú správať ako cvičené opičky. Keď si tam niekto zvolí Štefana Kuffu alebo Richarda Vašečku, tak bude vedieť, že volí človeka, ktorý má kresťanské hodnoty a napríklad so sociálnym cítením to myslí vážne. Ja od tých ľudí nechcem a ani nikdy nebudem chcieť, aby hlasovali v rozpore so svojím svedomím a presvedčením. A tak nie je dôvod, aby oni niekam odchádzali. Je hlúposť, keď dnes niekto hovorí, že to bude chaos, že našich, povedzme 15 - 20 ľudí, bude každý hlasovať inak. Dieťaťom koaličných rokovaní je predsa programové vyhlásenie vlády, na ktorom sa dohodneme. To znamená, že následne 95 percent zákonov, ktoré bude schvaľovať parlament, bude v súlade s programovým vyhlásením vlády.

Lenže programové vyhlásenie mala aj táto vláda, a predsa pre nezhody vás SaS vyhodila z poslaneckého klubu a samotní liberáli neskôr nehlasovali za euroval.

Problémy nastali, lebo programové vyhlásenie neriešilo situácie, ktoré nastali.

Ale ani to nové nebude zrejme riešiť všetky priority, ktoré bude vnímať za dôležité každý z vašich 15 poslancov.

Áno, ale keď sme raz parlamentná demokracia, rozhoduje väčšina. Čiže, keď ktokoľvek z našich ľudí príde so svojou ideou, tak mu to podporí toľko ľudí v parlamente, koľko s tým bude súhlasiť. S týmto ľudia na našej kandidátke do toho idú.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

A vy osobne by ste potom nemali problém s tým, ak by väčšina vašich poslancov začala podporovať stranu Smer-SD, ak by to bolo ich cítenie?

Viem, že takéto cítenie nemajú, pretože vieme, čo tu Smer za štyri roky napáchal a ľudia, ktorých na kandidátke máme, išli na ňu s tým, že sa zhodujeme väčšinou v tom, že vláda Smeru, či už väčšinová alebo nebodaj ešte ústavná s niekým, by bola naozaj katastrofou pre Slovensko. Neverím, že by u nás na kandidátke bol niekto, kto by teraz odrazu skočil Robertovi Ficovi okolo krku a že by systematicky podporoval vládu, v ktorej by bol Smer. Ale keď bude niekto chcieť podporiť rozumný návrh Smeru alebo opozície, tak nebudem s tým mať žiaden problém.

Len potom vzniká tá častá otázka - čo chcete ponúknuť pri rokovaniach o koalícii, keď poviete áno, podporujeme programové vyhlásenie vlády, ale nemôžeme vám zaručiť, že každý poslanec bude hlasovať za návrhy koalície?

Každý poslanec, ktorý zahlasuje za programové vyhlásenie vlády, by bol schizofrenik, ak by následne nehlasoval za zákony, ktoré napĺňajú programové vyhlásenie vlády.

Lenže to je otázka výkladu. Niektorí aj v tomto volebnom období hovorili o tom, že euroval bol nepriamo súčasťou programového vyhlásenia vlády.

Lenže to bola chyba programového vyhlásenia vlády. Ani jeden z bodov štyroch poslancov hnutia Obyčajní ľudia, ktoré sme navrhovali pred minulými voľbami do programového vyhlásenia vlády, Richard Sulík nepretlačil a koalícia neakceptovala. Tak to bola od začiatku arogancia z ich strany. Chceli len naše hlasy, ale nechceli plniť naše sľuby. Navyše programové vyhlásenie vlády nebolo napísané jednoznačne. Radšej mali nad ním stráviť týždeň navyše a napísať tam jednoznačné formulácie a nebol by problém s eurovalom a so štátnym občianstvom. Keď si tentoraz dajú viacej roboty pri zostavení programového vyhlásenia vlády, tak určite to novej koalícii do budúcnosti pomôže.

Ak by sme sa vrátili k "očiste" vašej kandidátky, neľutujete, že ste na ňu zobrali niektorých ľudí? Napríklad Vladimíra Palka alebo KDS niektorí nepriamo spájali s kauzou Gorila.

Postavili sa k tomu tak, ako sa postavili a ja nebudem súdiť pána Palka. Títo ľudia odišli a tak odišiel aj akýkoľvek tieň Gorily z našej kandidátky.

Po ich odstúpení z kandidátky ste kritizovali svojich bývalých partnerov, že riešili spor cez médiá. Aký je rozdiel medzi ich vystupovaním a tým, ako ste svoje postoje a kritiku ku koaličným návrhom prezentovali cez médiá vy?

Rozdiel je v tom, že napríklad, keď Béla Bugár hovoril o tom, že on nevedel, že máme nejaké požiadavky k zákonu o štátnom občianstve, tak jednoducho klamal. Ja som v auguste 2010 prvýkrát v relácii Lampa u Štefana Hríba povedal, že novelu v takej podobe, ako by ju chceli prijať Bugár a spol., v žiadnom prípade nepodporíme.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Lenže toto je len jeden prípad, ale platilo to vo všeobecnosti?

Snažil som sa vždy predtým všetko riešiť vo vnútri, v rámci koalície a keď som videl, že je tam zo strany koalície ignorácia, tak potom som s tým, samozrejme, išiel na verejnosť. Ale v tomto prípade (odchod kandidátov) to nebolo o nejakom konkrétnom riešení. Ja som sa stretol s pánom Palkom a Zajacom a povedal som im, že ich chcem vyzvať na polygraf, aby sme boli príkladom. No a bol som potom naozaj prekvapený, keď som zrazu z tlačovej agentúry zistil, že majú tlačovku o rozpade kandidátky OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Podobne vás však kritizovali aj koaliční lídri za takéto vystúpenia. S odstupom času si viete predstaviť, že by ste v niektorých situáciách možno mohli menej komunikovať cez médiá a viac s koaličnými partnermi?

Mohlo by to byť, to uznávam. Lenže treba sa vžiť do situácie, že koalícia sa k nám správala tak, že naše štyri hlasy chce, ale čokoľvek, čo sme sľúbili a na základe čoho nás prekrúžkovali ľudia do parlamentu, splniť nemienila. Takýmto povýšeneckým spôsobom k nám pristupovali rok a pol. Ja som za nimi chodil, ale to bolo, ako keby som hádzal hrach na stenu.

Nebolo potom riešením odísť z koalície?

Mojím cieľom nebolo zabezpečiť návrat Roberta Fica alebo Jána Slotu ku korytu. Prečo by som toto robil? Len som chcel, aby si uvedomili, že keď sa s nami nebudú rozprávať a nechcú sa dohodnúť, tak to jednoducho nie je fér. Takže som to niekedy riešil aj takto, že som predstúpil pred kamery a povedal náš názor.
Do budúcnosti, samozrejme, pristúpime iba do takej koalície, ktorá bude chcieť plniť aj naše sľuby našim voličom. Takže, ak si niekto povie, že chce iba naše hlasy, tak má smolu, nech si hľadá podporu u Slotu alebo u koho chce.

Pán Bugár pred časom ironicky poznamenal, že ste typ človeka, ktorý keď "uvidí priemyselnú kameru, ihneď začne dávať interview", bola tu kampaň ako parkovanie na priechodoch pre chodcov, podporu rozpočtu ste podmieňovali zmrazením platov poslancov a tým, že strany zaplatia voľby. Nie je toto vzorový príklad populizmu? Nedalo sa napríklad pri rozpočte žiadať niečo viac?


K pánovi Bugárovi, myslím, že pred desiatimi rokmi poslanec Galbavý povedal tú hlášku Bugárovi. On s tým desať rokov žil a potreboval sa tejto nálepky zbaviť, tak to hodil na mňa. Práve Bugár je presne typ politika, ktorý je pred kamerou vo vytržení.
A čo sa týka populizmu, priznávam, že niektoré návrhy, ktoré dávame, sú populárne a možno niekto povie aj populistické. Ale je to taký racionálny populizmus, žiaden z návrhov, ktorý sme dávali, nebol taký, že by ľudia s ním nesúhlasili a že by nepriniesol nejaké peniaze do rozpočtu. Len preto, že to je možno populistické, mal som napríklad dopustiť, aby poslanci mali zvýšený plat pomaly o sumu, ktorú bežný človek nedonesie ani za mesiac?

Bez ohľadu na to, kto nesie vinu za pád tejto vlády, spolupodieľali ste sa na ňom, keď ste nepodporili vládu pri hlasovaní o eurovale. Prečo by vás mali ľudia voliť, ak existuje riziko, že povalíte aj budúcu vládu?

Hlasovať o dvoch rozličných veciach stlačením jedného tlačidla v súlade so svojím svedomím sa jednoducho nedalo. Keď si niekto myslí, že v tej situácii som mal poprieť samého seba a hlasovať nejako inak, nech volí niekoho iného. Tu vidíme, kam Slovensko tento systém priviedol. Dvadsaťdva rokov sa politické strany tvárili, že takto je to správne, manipulovali s poslancami, nútili ich hlasovať v rozpore so svedomím a tak to dopadlo - rozkradli Slovensko a my si myslíme, že politické strany zlyhali.

Tak sa však vraciame k tomu, či viete zaručiť stabilitu vlády, ktorej by ste boli súčasťou.

Ja nikdy do budúcna nebudem nútiť poslancov nášho klubu, aby hlasovali v rozpore s vlastným svedomím. To ale neznamená, že tí ľudia sa nebudú správať zodpovedne. Ak príde odrazu téma, ktorú nebude pokrývať programové vyhlásenie vlády, typu euroval a podobne, tak ukážme, že sme naozaj parlamentná demokracia. Keby napríklad Fico nerobil zo svojich poslancov opičky, tak by podporili euroval už pri prvom hlasovaní.

Vy stále kritizujete Smer-SD, dokonca ste už povedali, že s ním nepôjdete po voľbách do koalície. On vás však takto nevylúčil. Ak by vás pozval na rokovania, prijali by ste to, aby ste si vypočuli jeho názor?

Tak ako pri eurovale nemáme v hnutí spoločný názor, tak tu môžem povedať, že sme jednotní a nevieme si predstaviť nejakú koaličnú spoluprácu so Smerom. O Slotovi si myslím, že ani nemá zmysel hovoriť, keďže už je história a nech si tie posledné dva týždne užije. V koalícii so Smerom by sme si netrúfali ustrážiť Fica od zločinov typu mýtny tender. Čo si ale vieme predstaviť, je ustrážiť gorily v pravicových stranách, tie, myslím si, že dokážeme držať nakrátko. Takže, osobne v nejakých rokovaniach so Smerom nevidím absolútne žiadny zmysel.

Sú vaše výhrady voči Smeru ako celku, alebo ide skôr o konkrétne osoby?

Aký je rozdiel medzi človekom, ktorý kradne a človekom, ktorý mu kryje chrbát? Ja tam nevidím významný rozdiel. Ak sú v Smere bábky, ktoré sa tvárili, že nič sa nedeje pri zlodejinách typu mýtny tender, emisie a podobne, tak jednoducho je to zhnité krížom-krážom.

Nie je to potom ale rovnaké v prípade káuz pravicových strán?

Samozrejme, je to také isté. Ale pri pravici sme si to odskúšali v tom, že sme si ich držali skrátka. Vedeli, že ak by začali kradnúť takýmto hulvátskym spôsobom, ako nám to tu ukázali počas Ficovej vlády naši ľavičiari, tak by to bol ich koniec. Tak sa síce napáchali zlodejiny, ale keď to porovnáme, je to blcha voči slonovi.


Ale z toho mi potom vyplýva, nech radšej kradnú menej, než by sa kradlo vo veľkom.

Inú možnosť nemáte. V politike tvorí väčšinu 76 poslancov, tak inú možnosť nemáte. Samozrejme, môžeme hovoriť báchorky o tom, že naše hnutie bude mať 76 poslancov a budeme vládnuť sami. Keďže však vieme, že je to nereálne, tak sa musíme s niekým dohodnúť. Musíme pribrať aj nejakú goriliu stranu, vládnuť s nimi a držať ich skrátka. Dať im ten povestný Slotov malý dvor a dlhý bič a realizovať sa na tom, že im zabránime kradnúť. Ich si trúfame ustrážiť, ale King Konga Fica neustráži nikto.

Nakoľko si trúfate ustrážiť napríklad Mikuláša Dzurindu, prípadne ďalšie pravicové strany?

Máme reálnu skúsenosť rok a pol, kedy sme s nimi boli v koalícii a naším cieľom bolo zabrániť zlodejom kradnúť. Nezabránili sme im definitívne kradnúť, ale najväčšie zlodejiny tejto vlády boli platinové sitká - škoda, povedzme 1,5 milióna eur, a bol daňový úrad, takisto škoda rádovo 2 - 3 milióny eur. Toto sú dve najväčšie zlodejiny, ale za Fica iba mýtny tender bol za 230 miliónov eur.

To sú však kauzy, o ktorých vieme. Gorila nám ukázala, že sú možno aj omnoho závažnejšie prípady, o ktorých nevieme.

To by sme už dávno vedeli. Samozrejme, tie strany majú dedičný hriech na sebe, ale keďže parlamentná matematika si vyžaduje 76 hlasov, tak si vyberiete menšieho hriešnika.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Čisto hypoteticky, ak by ste mali moc a boli rozhodujúcou silou pri tvorbe koalície, ako by ste ju skladali vy? Ktoré strany by ste tam chceli a čo by mala táto vláda presadzovať?

Samozrejme, ideálna by bola vláda OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností, trošku reálnejšie by bolo spolupracovať iba so SaS, ale takisto vieme, že aj to je nereálne. Takže pravdepodobne by to bola spolupráca s pravicovými stranami, ktoré si trúfame ustrážiť.
Presadzovať by mala to, čo bude naše hnutie chcieť a bez čoho do žiadnej koalície nevstúpime - naozaj dôsledné zamedzenie akéhokoľvek rozkrádania v politike. Na Slovensku je peňazí dosť, aj keď sa to nezdá, ale politici musia prestať kradnúť. Potom by sme mali dosť financií na všetko. Ale dovtedy, kým budú môcť dosadzovať ľudí, ktorí ich majú kontrolovať, to nikdy fungovať nebude.

Nie je to trochu utópia?

Nie je to utópia, len musíme kontrolnú moc oddeliť od výkonnej. Musíme spraviť hrubú čiaru medzi politikou a kontrolnou mocou v štáte a vtedy to bude fungovať. Myslím si, že cesta sa započala a pomaličky tým smerom už ideme. Samozrejme, najlepšia očista by bolo prijať náš návrh a poslať každého politika, trebárs každý rok, na detektor lži. Tam zodpovie jedinú otázku, či zobral nejaký úplatok, alebo vie o čiernom financovaní svojej politickej strany.

Posledné prieskumy verejnej mienky posúvajú vaše hnutie do parlamentu. Čím si vysvetľujete tú podporu? Myslíte si, že bežní ľudia poznajú váš program v oblasti zdravotníctva? Nie je to náhodou volič znechutený zo starých strán?

Myslím si, že nemáme iba protestných voličov, ktorí volia nových. Svojím spôsobom Obyčajní ľudia ani nie sú noví, už sme popísaný list. My máme za sebou našu činnosť v parlamente a ľudia si nás podľa toho vedia prečítať. Ľudia už vedia, čo volia. Nie je to mačka vo vreci, nejaká fiktívna, kvázi občianska kandidátka, kde sú dosadené figúrky. A mňa konkrétne určite budú voliť aj ľudia, ktorí oceňujú, že viem pomenovať veci ich pravým menom.

Vy ste už naznačili, že pre vás je prirodzeným koaličným partnerom SaS. Vás z tejto strany vyhodili, lebo ste nedodržiavali dohody, ale vaši traja poslanci ostali v klube až do vzniku vášho vlastného hnutia. Aký je rozdiel medzi hnutím OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti a SaS?

Oni ma nevyhodili, lebo som nedodržiaval dohody, oni ma vyhodili, lebo som si dovolil hlasovať za opozičný návrh zákona.

Lenže toto nebol jediný dôvod. Oni takúto možnosť avizovali už aj predtým.

Neavizovali. Richard Sulík sa postavil pred kamery aj s ostatnou svojou suitou a povedal: "Nedokážeme trpieť v našom klube niekoho, kto hlasuje s opozíciou." Strana, ktorá má v názve slovo "sloboda", odrazu preto, že poslanec hlasoval slobodne, ho vyhodí z klubu. Až potom, keď sa názor verejnosti obrátil proti nim, začali hovoriť, že to bola posledná kvapka v sude a chytali sa každej slamky. Zaujímavé je, že potom sa im to vrátilo pri eurovale - boli očiernení preto, lebo hlasovali v súlade so svojím svedomím. Rozdiel je však aj v kandidátke. Ponúkame nie značku, ale osobnosti. Keď spoznáte našich kandidátov, zistíte, že vám nestačia štyri krúžky, ale potrebujete ich možno 20.

Platí toto aj po odchode toľkých ľudí?

Samozrejme. Odišli iba straníci a naozaj im veľmi blízki ľudia.

Vy ste naznačovali, že ich do volieb môže odísť až 50 až 60.

Áno, lebo toľko si tam nominovalo OKS a KDS svojich blízkych ľudí a straníkov. Od nás v podstate neodišla žiadna skutočne nezávislá osobnosť.

Vy síce ponúkate nezávislých kandidátov, ale nakoľko sú reálne schopní zastupovať záujmy občanov? Máte na kandidátke desiatich vysokoškolákov.

Ja vypichujem tých, ktorí sa tam dostanú. Žiaden z tých vysokoškolákov sa pravdepodobne do parlamentu nedostane.

Prečo ste ich potom brali na kandidátku?

Lebo je to symbolický krok. Chceme dať šancu študentom, ktorí začali revolúciu pred 23 rokmi a keďže nebola dokončená, tak im dávame priestor na kandidátke. Najúspešnejší z nich sa po voľbách stanú našimi asistentmi.

Ale, čo keď sa dostanú do toho parlamentu?

Nehovorme teraz, že odrazu študenti budú prijímať zákony. Vieme, že pravdepodobne sa tam dostanú ľudia, ktorí už za sebou majú nejakú históriu. Zveličovať, že na 130. mieste sa nachádza nejaký študent, je nemiestne. Uvidíte, kto sa tam dostane, aj keď im držím palce.

Ale stál ten symbolický krok za to riziko?

Ten symbol malo určite zmysel urobiť. My sme symbolicky vyčlenili desať miest na konci kandidátky, aby ukázali, čo v nich je. Je to omnoho zodpovednejšie, ako keď Robert Fico dal priestor na zvoliteľnom mieste svojej kandidátky nejakému Madejovi, ktorý raz prišiel nevyspatý a odrazu navrhol, že sa bude vyhodnocovať šesťmesačné obdobie pri akciách a z druhého piliera správcovskej spoločnosti sa vypredali všetky akcie. Ošklbali sme ľudí o pár miliárd pre hlúpe rozhodnutie nejakého primitíva.

Lenže toto je potom presne príklad toho, že ak by sa dostali do parlamentu, mohli by spáchať niečo podobné.

Áno, môžu, ale my sme ich nedali na popredné miesta. A neobávam sa, že by niekto z nich mohol napáchať také škody, ako napáchal Madej v Smere.

Už sa niekoľko minút rozprávame o študentoch, ale nie o ľuďoch, ktorí majú reálnu šancu tam byť zvolení. Nezveličujme to. Zaujímali ste sa niekedy o ľudí, ktorí sú na 130. mieste kandidátok iných strán?

Určite áno.

Ja som žiadnu takú správu nezachytil. Toto novinárov nezaujíma. Ale mňa sa idete pýtať na študenta a čo, keď sa dostane do parlamentu. A čo? Nech sa tam dostane.

Samozrejme, nehovoríme len o študentoch. Máte na kandidátke ľudí, ktorí sú odborníkmi v rôznych oblastiach. Ale nakoľko veríte týmto ľuďom, že zvládnu prácu poslancov?


Kto lepšie dokáže napísať zákon ako človek, ktorý 20 - 30 rokov robí v nejakej oblasti? Nejaká cvičená opička? Je to kreatívna činnosť. Poslanec nie je ten, kto píše samotný návrh zákona. Keď ja som dával nejaké pozmeňujúce návrhy, pokojne som išiel na ministerstvo, povedal som, čo tam chcem dať a tety z rezortu mi s radosťou tri - štyri riadky napísali tak, aby tá moja idea bola ako pozmeňovák.

-Koncom roka ste tvrdili, že aj v prípade, že bude vaše hnutie súčasťou koalície, chceli by ste ostať poslancom v parlamente. Platí to aj dnes?

Nemám rád rutinnú prácu. Minister mi pripadá skôr ako človek, ktorý systematicky každý deň, možno hodinu, podpisuje nejaké papiere. Ja osobne by som pritom zomrel, takže nemám nejaký dôvod ísť do vlády.

Ak by sa tvorila stredopravá vláda, určite sú nejaké rezorty, ktoré považujete za prioritné. Ktoré to sú?

Nás zaujímajú sociálne veci, rodina, zdravotníctvo - to sú naše priority. Samozrejme, dôležité je aj riešenie nezamestnanosti, životnej úrovne. A s tým by zrejme súviselo aj obsadzovanie rezortov.

-Vaše hnutie vzniklo ako platforma pre nezávislých kandidátov. Máte dnes aj iných členov než troch ľudí, ktorí ho s vami založili?

Naše hnutie vzniklo len preto, že to zákon vyžaduje. Ústava síce hovorí, že sme si rovní v možnosti byť volení, ale v skutočnosti nie sme, lebo skutočne môžu byť volení len stranícki nominanti. Naším cieľom nie je si budovať nejaké stranícke štruktúry, robiť zjazdy a hrať sa na stranu. My máme len štyroch členov, ktorí doteraz boli v parlamente a naďalej ho chceme takto aj držať len ako platformu pre nezávislých ľudí.

-Ak by vaše hnutie neuspelo vo voľbách, čo s ním bude? Čo bude s Igorom Matovičom?

Asi by sa nestalo nič. Znamenalo by to, že ľudia vyhodnotili, že to, čo sme ponúkali, nebolo uveriteľné a nenašlo sa päť percent ľudí, ktorí by podporili "strážneho psa" do parlamentu.

-To znamená, že by ste sa stiahli z politiky?

Nie, určite nedovolíme politikom, aby si to potom naďalej užívali, aby sa Fico tešil, že Matovič nie je v parlamente. Ak sa Ficovi splní sen, že Matovič by v parlamente nebol, tak budem štekať aj z opozície. Samozrejme, že už by som nemal takú možnosť - ťažšie sa dopracujete k informáciám, ale štekať budem aj potom rovnako. Ja im pokoj nedám.

Poslanec KDH Alojz Pridal povedal v januári, že jednou z podmienok, za ktorých vás bude akceptovať ako "obyčajného človeka" je, ak priznáte výšku svojho majetku? Aký je teda majetok predsedu OĽaNO a teraz nemyslím len vás osobne, ale vašu rodinu, keďže ste prepisovali majetok na manželku.

Odmietam sa pozerať na svet materialisticky, že "obyčajný" je ten, kto má hlboko do vrecka. Pre mňa je takým ten, kto sa tak cíti. Obyčajne sa môže cítiť aj miliardár, ktorý sa nikdy nebude povyšovať a žije čestný život. Ja nestojím o voliča, ktorý si myslí, že bezdomovec je menší človek ako on. Takého voliča by som najradšej opľul.

Prečo potom kritizujete Ivana Weissa z 99 percent? Prečo on nemôže byť obyčajným človekom?

Lebo to je iba gesto. Zistil, že ak sa bude tváriť sociálne, tak získa popularitu a nejaké kreslá v parlamente, a potom sa dostane k svojmu biznisu.

Ako potom vieme, že z vašej strany to nie je iba gesto?

Lebo v roku 2006 som zistil, že sa zo mňa stáva mamonár, zhnusil som sa samému sebe, a preto som svoj majetok dal manželke a deťom. Nech to dokáže Fico. Nech napíše na svoju manželku majetok bez toho, aby mal nejakú záruku alebo bezpečnú zmluvu. Neurobí to, lebo je zbabelec, nemá na to gule.

Predsa len, vy ste sa vyhli tej otázke, aký je váš majetok...

Prečo by som mal povedať, aký je majetok mojej manželky? Ja som sa ho vzdal, a keď vám ona bude chcieť zodpovedať túto otázku, nech to urobí. Môj vlastný majetok je poslanecký plat a zarobil som za rok a pol približne 50.000 eur.