Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dal si za to ako právnik zaplatiť, povedal mi, že to netreba riešiť a nakoniec s tou témou vstúpil do politiky. Toľko k úprimnosti krokov tohto pána, tvrdí Matovič.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR) – Líder Siete Radoslav Procházka si ešte ako ústavný právnik nechal zaplatiť za právnu analýzu, v ktorej Obyčajným ľuďom neodporúčal referendum o hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú štátu. Hoci ako právnik neodporúčal Matovičovi tému riešiť, keď sa stal politikom, ponúkol voličom túto tému sám. Igor Matovič to povedal v diskusnej relácii na portáli Teraz.sk.
„S touto témou som prišiel do parlamentu v roku 2010. Chcel som k tomu robiť aj referendum. Požiadal som vtedy ústavného právnika Radoslava Procházku, aby posúdil, či táto otázka môže byť predmetom referenda. Za túto analýzu som mu zaplatil,“ uviedol Matovič.
„On mi odpísal, že nie, už je to dávno vyriešené a netreba to riešiť,“ dodal. „Potom som sa iba čudoval, keď ho o mesiac na tlačovke KDH predstavili ako novú posilu svojej kandidátky a Radoslav Procházka povedal, že jeho témou bude hmotná zodpovednosť politikov,“ tvrdí líder OĽaNO. „Dal si za to ako právnik zaplatiť, povedal mi, že to netreba riešiť a nakoniec s tou témou vstúpil do politiky. Toľko k úprimnosti krokov tohto pána,“ zdôraznil Matovič.
Hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov za spôsobené škody sa Procházka neúspešne pokúsil presadiť v roku 2012, ešte ako predstaviteľ KDH. Aktuálne ju do Národnej rady (NR) SR predložili Obyčajní ľudia.
„Prichádzame s ňou opakovane. Už sme ju predkladali počas tohto volebného obdobia dva- alebo trikrát. Ani raz nám to neprešlo, ani teraz to neprejde. Ale to je tak ako s imunitou. Aj tam sme stále klopali na dvere, stále sme na to upozorňovali,“ pripomenul Matovič, ako v čase presadzovania legislatívnej zmeny imunity napríklad naschvál parkoval auto na priechode pre chodcov, aby ukázal, že za to poslancom nehrozia sankcie. Dodal, že napokon sa zúženie poslaneckej imunity podarilo presadiť, aj keď bolo dlhé roky v parlamente nepriechodné.
Návrh na zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov dnes viacerí právnici považujú za nadbytočný, keďže už súčasná právna úprava umožňuje orgánom činným v trestnom konaní v konkrétnych prípadoch konať.
"Je to tak trochu americká úprava. V Spojených štátoch to funguje obdobne. Ak nekoná štát, môže žalobu v mene štátu podať občan,“ charakterizuje návrh OĽaNO Matovič.
Námietku, podľa ktorej by takúto možnosť zneužívali politici v predvolebnom boji a zahltili by súdy žalobami na svojich oponentov, nepovažuje za relevantnú. „Ľudí môžeme strašiť, že by to spôsobilo väčšie výdavky súdov a museli by sme prijať ďalších sto sudcov. Ale ak by tento nástroj začal fungovať a zrazu by bolo možné obísť niekedy nečinnú prokuratúru alebo políciu a v mene štátu by priamo mohli podávať žaloby ľudia, možno by sme za jeden deň ušetrili toľko, koľko by nás stálo rozšírenie kapacít súdov,“ odhadol Matovič.
Poslanec Smeru-SD Anton Martvoň 6. augusta pre TASR uviedol, že možno schodnejšou cestou by bolo precizovanie súčasnej legislatívy tak, aby napríklad bolo možné efektívne konať v prípade, keď škodu štátu spôsobí rozhodnutie kolektívneho orgánu. „Podporíme čokoľvek, ak by bola zo strany Smeru-SD dobrá vôľa túto vec riešiť,“ reagoval Matovič.
„S touto témou som prišiel do parlamentu v roku 2010. Chcel som k tomu robiť aj referendum. Požiadal som vtedy ústavného právnika Radoslava Procházku, aby posúdil, či táto otázka môže byť predmetom referenda. Za túto analýzu som mu zaplatil,“ uviedol Matovič.
„On mi odpísal, že nie, už je to dávno vyriešené a netreba to riešiť,“ dodal. „Potom som sa iba čudoval, keď ho o mesiac na tlačovke KDH predstavili ako novú posilu svojej kandidátky a Radoslav Procházka povedal, že jeho témou bude hmotná zodpovednosť politikov,“ tvrdí líder OĽaNO. „Dal si za to ako právnik zaplatiť, povedal mi, že to netreba riešiť a nakoniec s tou témou vstúpil do politiky. Toľko k úprimnosti krokov tohto pána,“ zdôraznil Matovič.
Hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov za spôsobené škody sa Procházka neúspešne pokúsil presadiť v roku 2012, ešte ako predstaviteľ KDH. Aktuálne ju do Národnej rady (NR) SR predložili Obyčajní ľudia.
„Prichádzame s ňou opakovane. Už sme ju predkladali počas tohto volebného obdobia dva- alebo trikrát. Ani raz nám to neprešlo, ani teraz to neprejde. Ale to je tak ako s imunitou. Aj tam sme stále klopali na dvere, stále sme na to upozorňovali,“ pripomenul Matovič, ako v čase presadzovania legislatívnej zmeny imunity napríklad naschvál parkoval auto na priechode pre chodcov, aby ukázal, že za to poslancom nehrozia sankcie. Dodal, že napokon sa zúženie poslaneckej imunity podarilo presadiť, aj keď bolo dlhé roky v parlamente nepriechodné.
Návrh na zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov dnes viacerí právnici považujú za nadbytočný, keďže už súčasná právna úprava umožňuje orgánom činným v trestnom konaní v konkrétnych prípadoch konať.
"Je to tak trochu americká úprava. V Spojených štátoch to funguje obdobne. Ak nekoná štát, môže žalobu v mene štátu podať občan,“ charakterizuje návrh OĽaNO Matovič.
Námietku, podľa ktorej by takúto možnosť zneužívali politici v predvolebnom boji a zahltili by súdy žalobami na svojich oponentov, nepovažuje za relevantnú. „Ľudí môžeme strašiť, že by to spôsobilo väčšie výdavky súdov a museli by sme prijať ďalších sto sudcov. Ale ak by tento nástroj začal fungovať a zrazu by bolo možné obísť niekedy nečinnú prokuratúru alebo políciu a v mene štátu by priamo mohli podávať žaloby ľudia, možno by sme za jeden deň ušetrili toľko, koľko by nás stálo rozšírenie kapacít súdov,“ odhadol Matovič.
Poslanec Smeru-SD Anton Martvoň 6. augusta pre TASR uviedol, že možno schodnejšou cestou by bolo precizovanie súčasnej legislatívy tak, aby napríklad bolo možné efektívne konať v prípade, keď škodu štátu spôsobí rozhodnutie kolektívneho orgánu. „Podporíme čokoľvek, ak by bola zo strany Smeru-SD dobrá vôľa túto vec riešiť,“ reagoval Matovič.
