Bratislava 10. júna (TASR) – Súdna rada SR prešla za 20 rokov búrlivým a rozporuplným vývojom. Pri príležitosti výročia vzniku rady to vo svojom príhovore uviedol jej šéf Ján Mazák. Súdna rada bude podľa jeho slov klásť naďalej dôraz na to, aby sa sudcami SR stávali morálne pevné, odborne pripravené a zrelé osobnosti. Tiež na navrhovanie kandidátov do medzinárodných súdov či na vykonávanie dohľadu nad majetkovými pomermi sudcov.

"Súdna rada bude zákonnými prostriedkami chrániť sudkyne a sudcov pred akýmkoľvek zneužívaním prostriedkov disciplinárneho a trestného konania," vyhlásil Mazák s tým, že rada bude trvať aj na výsadnom postavení v legislatívnom procese týkajúcom sa súdnictva.

"Počet novelizačných zásahov do zákona o Súdnej rade, ale aj do Ústavy SR sám o sebe potvrdzuje legislatívnu neistotu pri hľadaní viacerých odpovedí spojených s inštitucionálnym zaradením Súdnej rady a jej fungovaním ako ústavného orgánu," zdôraznil. Pripomenutie výročia vzniku vníma Mazák ako príležitosť zamyslieť sa nad otáznikmi a možnými riešeniami problémov súvisiacich s ústavným a zákonným postavením rady.



"Hneď po svojom vzniku bola poznačená, tak ako to konštatoval vo svojom náleze Ústavný súd SR, porušením ústavnosti pri voľbe kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu SR," podotkol s tým, že nasledovalo niekoľko rokov relatívneho pokoja a práce.

"Po tomto období však Súdna rada vykonávala svoje kompetencie v režime, ktorý viedol k pomerne silnej, avšak neúčinnej kritike jej postupov a rozhodnutí. Takmer každý kritický a oponujúci hlas v Súdnej rade bol programovo odmietaný," zdôraznil. Roky 2018 až 2020 zas predstavovali podľa jeho slov viaceré výzvy. "Odhaľovanie korupcie a toxických vzťahov v súdnictve zasiahlo do istej miery aj Súdnu radu a v konečnom dôsledku viedlo k podstatnej zmene jej zloženia," dodal Mazák.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková poukázala na veľa legislatívnych miest, kde sa musí Súdna rada zariadiť sama. "Ostali napríklad nezadefinované predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Prosím, vnímajte to ako výraz dôvery v schopnosť Súdnej rady aplikovať tieto ustanovenia samostatne a primerane. Určovať ich význam na pozadí vlastnej vôle a skúsenosti," povedala.



Súdna rada je podľa šéfa Najvyššieho súdu SR Jána Šikutu kľúčovým orgánom slovenskej justície. Predseda Najvyššieho správneho súdu Pavol Naď vyzdvihol vlaňajší prístup rady k výberovému procesu sudcov na Najvyšší správny súd SR. Tiež posledné roky činnosti rady. "Znamenali silný demokratický proces v rámci justície," zdôraznil.

Slávnostné podujatie sa v piatok uskutočňuje v Zrkadlovej sieni bratislavského Primaciálneho paláca. Skladá sa z dvoch blokov. Doobedie je venované diskusii o formovaní a zrode ústavnej úpravy Súdnej rady či o modeloch správy justície. Druhý blok tém otvára otázku statusu člena Súdnej rady, otázku sudcovskej etiky i systému deľby súdnej moci.

Foto: TASR - Pavol Zachar

Súdna rada SR je ústavný orgán sudcovskej legitimity tvorený 18 členmi, predsedom a podpredsedom. Jedného člena volia sudcovia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Osem členov z radov sudcov volia sudcovia ostatných súdov. Po troch členov dodávajú Národná rada (NR) SR, prezident SR a vláda SR.

Do jej kompetencií okrem iného patrí kontrola súdnictva, prijímanie stanovísk o spĺňaní predpokladov sudcovskej spôsobilosti či rozhodovanie o pridelení a preložení sudcov. Vykonáva tiež dohľad vo veciach majetkových pomerov sudcov. Predkladá tiež vláde návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za SR v medzinárodných súdnych orgánoch.