Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
My, dospelí, často siahame ku krajnostiam, uviedol pre TASR autor viacerých obľúbených detských kníh.
Autor TASR
Bratislava 31. mája (TASR) - Sviatok detí, známy pod oficiálnym názvom Medzinárodný deň detí (MDD), sa pripomína vo viac ako 20 krajinách na svete, napríklad v Bulharsku, Číne, Českej republike, Lotyšsku, Moldavsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku alebo v Rusku. Na Slovensku sa tak deje od roku 1952.
Na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN zo 17. septembra 2012 je 1. jún aj Svetovým dňom rodičov, aby sa zdôraznila ich dôležitá úloha v živote detí.
Aj podľa spisovateľa Daniela Heviera môže MDD upriamiť pozornosť na dospelých a ich prístup k deťom. "My, dospelí, často siahame ku krajnostiam. Buď sa venujeme deťom priveľmi, dýchame im na krk, nedovolíme im byť samými sebou. Alebo potom na ne kašleme a utišujeme si svedomie takýmito sviatkami. Ale je pekné, dobré, milé a užitočné, že nás na to upozorňuje aj takýto medzinárodný deň," uviedol pre TASR autor viacerých obľúbených detských kníh.
Detstvo dnešných detí sa podľa Heviera líši od toho, aké prežil on. "Ja som vyrastal na ulici a na dvore, vychovávalo ma mesto a jeho príroda, ihrisko, pivnica, knižnice, žil som v partiách a bandách... Nechodil som na nijaký krúžok, a predsa som vyskúšal všetky možnosti a ponuky. Chodili sme ako deti jeden druhému do domácnosti, poznali sme všetkých rodičov, súrodencov, príbuzných... Dnešné deti vychovávajú monitory a aplikácie. Nenariekam, neľutujem, nekritizujem - konštatujem," poznamenal Hevier.
To, čo sa však skoro vôbec nezmenilo, je podľa neho vzťah detí ku knihám a čítaniu. "Aj za mojich detských čias sme nečítali všetci - to je mýtus a spomienkový klam. A aj dnes deti čítajú - teda tá menšina, ktorá čítala a bude čítať vždy," uviedol spisovateľ.
Nie je úplne jasné, prečo bol za sviatok detí zvolený 1. jún. Podľa jednej z verzií sa viaže k dvom udalostiam. V roku 1925 pripravil čínsky generálny konzul 1. júna v americkom meste San Francisco pre miestne čínske siroty Festival dračích lodí. V ten istý deň a v tom istom roku v Ženeve prebiehala aj Svetová konferencia pre blaho detí (World Conference for the Wellbeing of Children). Delegáti z 54 štátov na konferencii schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a ďalšími otázkami týkajúcich sa detí.
Rozhodnutie o slávení MDD prijali delegátky Medzinárodnej demokratickej federácie žien na osobitnom zasadnutí v novembri 1949 v Moskve. Dôvodom na vyhlásenie bolo masové zabíjanie žien a detí v Lidiciach v roku 1942 a vo francúzskom Ouradouru v roku 1944. Dátum bol ustanovený na 1. jún ako spomienka na Festival dračích lodí v San Franciscu a ženevskú konferenciu.
V niektorých krajinách ako napríklad Kanada, Chorvátsko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Španielsko, Švédsko či Švajčiarsko sa sviatok detí pripomína 20. novembra a nazýva sa Svetový deň detí alebo Svetový deň práv dieťaťa. Dátum sa spája s dvoma udalosťami: VZ OSN 20. novembra 1959 schválilo Deklaráciu práv dieťaťa a o 30 rokov neskôr (20. novembra 1989) prijalo aj Dohovor o právach dieťaťa.
Podľa Heviera dnešným deťom na Slovensku chýba často to, že im nič nechýba. "Mnohým chýbajú túžby a sny, motivácia vymaniť sa zo svojho prostredia a dosiahnuť niečo viac, ako majú. Samozrejme, nemyslím tým materiálne veci," dodal pre TASR.
Na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN zo 17. septembra 2012 je 1. jún aj Svetovým dňom rodičov, aby sa zdôraznila ich dôležitá úloha v živote detí.
Aj podľa spisovateľa Daniela Heviera môže MDD upriamiť pozornosť na dospelých a ich prístup k deťom. "My, dospelí, často siahame ku krajnostiam. Buď sa venujeme deťom priveľmi, dýchame im na krk, nedovolíme im byť samými sebou. Alebo potom na ne kašleme a utišujeme si svedomie takýmito sviatkami. Ale je pekné, dobré, milé a užitočné, že nás na to upozorňuje aj takýto medzinárodný deň," uviedol pre TASR autor viacerých obľúbených detských kníh.
Detstvo dnešných detí sa podľa Heviera líši od toho, aké prežil on. "Ja som vyrastal na ulici a na dvore, vychovávalo ma mesto a jeho príroda, ihrisko, pivnica, knižnice, žil som v partiách a bandách... Nechodil som na nijaký krúžok, a predsa som vyskúšal všetky možnosti a ponuky. Chodili sme ako deti jeden druhému do domácnosti, poznali sme všetkých rodičov, súrodencov, príbuzných... Dnešné deti vychovávajú monitory a aplikácie. Nenariekam, neľutujem, nekritizujem - konštatujem," poznamenal Hevier.
To, čo sa však skoro vôbec nezmenilo, je podľa neho vzťah detí ku knihám a čítaniu. "Aj za mojich detských čias sme nečítali všetci - to je mýtus a spomienkový klam. A aj dnes deti čítajú - teda tá menšina, ktorá čítala a bude čítať vždy," uviedol spisovateľ.
Nie je úplne jasné, prečo bol za sviatok detí zvolený 1. jún. Podľa jednej z verzií sa viaže k dvom udalostiam. V roku 1925 pripravil čínsky generálny konzul 1. júna v americkom meste San Francisco pre miestne čínske siroty Festival dračích lodí. V ten istý deň a v tom istom roku v Ženeve prebiehala aj Svetová konferencia pre blaho detí (World Conference for the Wellbeing of Children). Delegáti z 54 štátov na konferencii schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a ďalšími otázkami týkajúcich sa detí.
Rozhodnutie o slávení MDD prijali delegátky Medzinárodnej demokratickej federácie žien na osobitnom zasadnutí v novembri 1949 v Moskve. Dôvodom na vyhlásenie bolo masové zabíjanie žien a detí v Lidiciach v roku 1942 a vo francúzskom Ouradouru v roku 1944. Dátum bol ustanovený na 1. jún ako spomienka na Festival dračích lodí v San Franciscu a ženevskú konferenciu.
V niektorých krajinách ako napríklad Kanada, Chorvátsko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Španielsko, Švédsko či Švajčiarsko sa sviatok detí pripomína 20. novembra a nazýva sa Svetový deň detí alebo Svetový deň práv dieťaťa. Dátum sa spája s dvoma udalosťami: VZ OSN 20. novembra 1959 schválilo Deklaráciu práv dieťaťa a o 30 rokov neskôr (20. novembra 1989) prijalo aj Dohovor o právach dieťaťa.
Podľa Heviera dnešným deťom na Slovensku chýba často to, že im nič nechýba. "Mnohým chýbajú túžby a sny, motivácia vymaniť sa zo svojho prostredia a dosiahnuť niečo viac, ako majú. Samozrejme, nemyslím tým materiálne veci," dodal pre TASR.
