Bratislava 6. decembra (TASR) - Ústavnoprávny výbor NR SR dnes hlasmi koaličných poslancov a Rastislava Schlosára (ĽSNS) odobril vládou navrhnutý text deklarácie, ktorým má parlament odsúdiť amnestie udelené Vladimírom Mečiarom v roku 1998 a odporučil dokument schváliť aj v pléne. Opozícia na rozdiel od vládnych poslancov považuje text za symbolické gesto a trvá na zrušení amnestií.

"Mám veľké výhrady k textu, že Mečiarove amnestie zabránili spravodlivosti. Realita je taká, že boli jednou z príčin. Ďalšou je to, že sily, ktoré boli za týmito amnestiami, tie vládnu doteraz a dokážu si zariadiť, že spravodlivosť sa nedostavuje ani dnes. To je dôvodom, prečo slušní ľudia nemôžu hlasovať za takúto deklaráciu," povedal poslanec Alojz Baránik (SaS).

Ondrej Dostál (SaS) označil deklaráciu za prázdne gesto. "Odsúdiť po 18 rokoch, že sa niečo stalo, to nemá žiaden väčší význam. Prezident Andrej Kiska sa obrátil na všetkých poslancov a v súvislosti s úmrtím Michala Kováča na nich apeloval, aby niečo urobili s dôsledkami hanebných činov, ako je zavlečenie prezidentovho syna a vražda Róberta Remiáša. Okrem pomenovania krívd je potrebné ich aj napraviť, deklarácia ich len pomenúva," povedal Dostál.

Podľa jeho slov ide o prejav alibizmu, že sa niečo urobilo. "Zomrel prvý prezident SR, tak aby sa nepovedalo, schválime deklaráciu. Význam je však nulový. Jedinou cestou je zrušenie amnestií ústavným zákonom," apeloval.

Aj Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) je za zrušenie amnestií, do deklarácie však navrhol doplniť text, aby parlament odsúdil aj vinníkov zmareného referenda z mája 1997. Jeho návrh na výbore neprešiel.

Peter Kresák (Most-Híd) reagoval, že pri tvorbe textu sa diskutovalo aj o referende. "Ja tvrdím, že to tam nie je potrebné, lebo k otázke zmareného referenda sú na rozdiel od zavlečenia Michala Kováča ml. a súvisiacich trestných činov dve rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval, že došlo k jeho zmareniu. Považujem túto vec za právne ukončenú," vysvetlil.

Foto: TASR/Michal Svítok

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá deklaráciu výboru predkladala, tvrdí, že vždy bola za zrušenie amnestií a hlasovala by za to aj dnes. "Je to politická deklarácia bez nejakých právnych konzekvencií a nemá ani žiaden priamy dosah na pozície jednotlivých strán či poslancov vo vzťahu k návrhom na ich zrušenie. Viem sa vecne stotožniť s týmto návrhom deklarácie. Politické odsúdenie amnestií je ten akt, na ktorom sa dokáže nájsť zhoda väčšiny parlamentu. Na ich zrušenie zjavne ešte nie," dodala.

Vo vládnom návrhu deklarácie sa píše, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana Michala Kováča do cudziny 31. augusta 1995. Spravodlivosti zabránili amnestie predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta SR, pokračuje text.

Parlament by mal v deklarácii konštatovať, že odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky. NR SR by tiež mala odsúdiť amnestie Vladimíra Mečiara, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov.

Foto: TASR/Dano Veselský

Premiér Robert Fico (Smer-SD) nedávno povedal, že je veľmi správne, ak slovenský parlament zareaguje na Mečiarove amnestie z roku 1998 prijatím deklarácie. Podľa jeho slov bol text dohodnutý "naprieč politickým spektrom, pokiaľ ide o vládnu koalíciu". "My sme o tom hovorili na malej koaličnej rade a text prešiel cez vládu bez toho, aby boli urobené nejaké zásahy," oznámil.

Fico pripomenul, že deklarácia je jednou z foriem rozhodovania NR SR a bola prijatá viackrát. "Myslím si, že je veľmi správne, ak Národná rada reaguje týmto spôsobom. Pokiaľ bude takáto veľmi vážna deklarácia schválená, tak je to postoj slovenského politického spektra k tomu, čo sa udalo v minulosti," zdôraznil predseda vlády.

Zopakoval aj svoj názor na zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré požaduje opozícia. "Amnestie sú nezrušiteľné, to predsa vie každý, kto má základné právnické vzdelanie," argumentoval.

Mečiarove amnestie otvorili tretí rokovací týždeň parlamentu

Mečiarove amnestie otvorili tretí rokovací týždeň Národnej rady SR. Návrh na ich zrušenie predložila opozícia v úvode deviateho dňa 11. schôdze. Ide o ústavný zákon, na jeho schválenie treba aspoň 90 hlasov. Plénum rieši súčasne s týmto návrhom aj deklaráciu, ktorou má parlament odsúdiť Mečiarove amnestie. Snemovni text deklarácie doručila vláda SR.

Opozícii deklarácia nestačí, trvá na zrušení amnestií. Podľa nej by to umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša. Amnestie udelil Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident SR.

Parlament sa návrhom na zrušenie Mečiarových amnestií zaoberal niekoľkokrát v minulosti, vtedy zrušenie žiadalo KDH. Dnes ho navrhuje poslanec Ján Budaj z OĽaNO-NOVA. Predseda vlády a Smeru-SD Robert Fico dlhodobo tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, ale z právneho hľadiska nezrušiteľné. Na rokovanie vlády predložil návrh textu deklarácie, ktorú by mal parlament schváliť.

V texte sa píše, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana Michala Kováča do cudziny 31. augusta 1995. Tiež, že spravodlivosti zabránili amnestie predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta SR.

Parlament by mal v deklarácii skonštatovať, že odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky.

NR SR odsudzuje amnestie vtedajšieho predsedu vlády vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov, uvádza sa ďalej v deklarácii.