Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedecký prínos prof. Žigraia spočíva najmä v stanovení integračného významu poznatkov o využívaní krajiny v rámci geografie a krajinnej ekológie a ich aplikácií v regionálnych podmienkach Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 20. decembra (TASR) - Medailu SAV za podporu vedy udelila Slovenská akadémia vied (SAV) profesorovi RNDr. Dr.h.c. Florinovi Žigraiovi, DrSc. Vedecká rada akadémie takto ocenila jeho celoživotné dielo pri príležitosti životného jubilea. Vyzdvihla aj jeho pôsobenie v Rakúsku a rakúskych inštitúciách. Dnes o tom informovala SAV.
Prof. Žigrai študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave geografiu, biológiu a špeciálnu hospodársku geografiu. Po skončení štúdia (v r. 1965) začal pracovať v Ústave biológie krajiny SAV (neskôr Ústav experimentálnej biológie a ekológie SAV), kde pôsobil až do roku 1983.
Následne pracoval na Technickej univerzite vo Viedni a v roku 1990 sa stal riaditeľom pobočky Rakúskeho ústavu pre východnú a juhovýchodnú Európu vo Viedni pri UK v Bratislave a Rakúskeho centra pri Technickej univerzite (TU) v Košiciach. V rámci činnosti týchto pracovísk bolo nadviazaných vyše 300 spoluprác s rôznymi vedeckými a pedagogickými pracoviskami, podporených viac ako 160 spoločných rakúsko-slovenských výskumných projektov vo viacerých vedných oblastiach a poskytnutých okolo 400 krátkodobých štipendií pre slovenských pedagógov a vedeckých pracovníkov počas ich pobytu v inštitúciách v Rakúsku. V období 1990-2003 bolo finančne a organizačne podporených viac ako 600 slovensko-rakúskych vedeckých podujatí a vydaných 130 vedeckých publikácií.
Vedecký prínos prof. Žigraia spočíva najmä v stanovení integračného významu poznatkov o využívaní krajiny v rámci geografie a krajinnej ekológie a ich aplikácií v regionálnych podmienkach Slovenska. Ocenený vyzdvihol potrebu integrovaného výskumu kultúry krajiny na Slovensku, okrem iného ohraničil a definoval náuku o využívaní krajiny ako novej humánno-geografickej disciplíny, definoval krajinnú ekológiu a meta-krajinnú ekológiu ako novú subdisciplínu krajinnej ekológie na Slovensku.
O vysokej kvalite vedeckej tvorby prof. Žigraia svedčia aj scientometrické údaje, je spoluautorom 14 slovenských a zahraničných monografií, 17 kapitol v monografiách, viac ako 250 vedeckých článkov a vyše 300 referátov na medzinárodných vedeckých konferenciách.
Prof. Žigrai študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave geografiu, biológiu a špeciálnu hospodársku geografiu. Po skončení štúdia (v r. 1965) začal pracovať v Ústave biológie krajiny SAV (neskôr Ústav experimentálnej biológie a ekológie SAV), kde pôsobil až do roku 1983.
Následne pracoval na Technickej univerzite vo Viedni a v roku 1990 sa stal riaditeľom pobočky Rakúskeho ústavu pre východnú a juhovýchodnú Európu vo Viedni pri UK v Bratislave a Rakúskeho centra pri Technickej univerzite (TU) v Košiciach. V rámci činnosti týchto pracovísk bolo nadviazaných vyše 300 spoluprác s rôznymi vedeckými a pedagogickými pracoviskami, podporených viac ako 160 spoločných rakúsko-slovenských výskumných projektov vo viacerých vedných oblastiach a poskytnutých okolo 400 krátkodobých štipendií pre slovenských pedagógov a vedeckých pracovníkov počas ich pobytu v inštitúciách v Rakúsku. V období 1990-2003 bolo finančne a organizačne podporených viac ako 600 slovensko-rakúskych vedeckých podujatí a vydaných 130 vedeckých publikácií.
Vedecký prínos prof. Žigraia spočíva najmä v stanovení integračného významu poznatkov o využívaní krajiny v rámci geografie a krajinnej ekológie a ich aplikácií v regionálnych podmienkach Slovenska. Ocenený vyzdvihol potrebu integrovaného výskumu kultúry krajiny na Slovensku, okrem iného ohraničil a definoval náuku o využívaní krajiny ako novej humánno-geografickej disciplíny, definoval krajinnú ekológiu a meta-krajinnú ekológiu ako novú subdisciplínu krajinnej ekológie na Slovensku.
O vysokej kvalite vedeckej tvorby prof. Žigraia svedčia aj scientometrické údaje, je spoluautorom 14 slovenských a zahraničných monografií, 17 kapitol v monografiách, viac ako 250 vedeckých článkov a vyše 300 referátov na medzinárodných vedeckých konferenciách.
