Brusel 15. februára (TASR) - V Bruseli sa vo štvrtok konalo záverečnému stretnutie a prezentácia výsledkov projektu Mediadelcom, do ktorého sa zapojili aj výskumníci z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Informuje o tom spravodajca TASR.

Projekt finančne podporovaný zdrojmi EÚ cez program Horizont 2020 sa zaoberal deliberatívnou komunikáciou, deliberatívnym novinárstvom a mediálnymi systémami v Európe. Deliberatívna komunikácia sprostredkúva verejnosti informácie, hodnoty a rôzne uhly pohľadu, aby prebehla v spoločnosti efektívna verejná diskusia.

Organizátori projektu upozornili, že jednou zo zásadných otázok je reakcia médií na súčasné výzvy, vrátane dezinformácií a polarizácie spoločnosti. To sa môže prejaviť najmä počas volieb, pričom v roku 2024 sa uskutočnia vo viac ako 60 krajinách sveta a mnohé z nich aj v Európskej únii.

Ľudmila Čábyová, dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie UCM pre TASR spresnila, že na základe domácich a medzinárodných správ, výskumov a analýz identifikovali niekoľko rizikových oblastí a formulovali odporúčania pre politikov, akademikov a ďalších aktérov v oblasti médií. Podľa jej slov ide o výsledok trojročného výskumu tímov zo 14 európskych krajín prevažne zo strednej a východnej Európy.

"Vedeckí pracovníci identifikovali problémové oblasti ale aj príležitosti európskych mediálnych systémov. Výsledkom je súhrn odporúčaní na zlepšene mediálneho prostredia určený pre vlády jednotlivých krajín. Odporúčania sú jedným z výstupov projektu MEDIADELCOM, ktorý sa zameral na dôkladnú analýzu mediálneho prostredia za ostatných 20 rokov a jeho vplyv na demokratické procesy, občiansku informovanosť a formovanie občianskej spoločnosti," vysvetlila Čábyová.

Pre Slovensko sú podľa jej slov dôležité zistenia o dôvere v médiá, čo nás umiestňuje na úroveň štátov ako Grécko či Maďarsko. To vyvoláva obavy o nezávislosť a objektivitu spravodajstva, ktoré sú ovplyvnené politickými a podnikateľskými záujmami.

Čábyová upozornila, že v mediálnej gramotnosti patrí Slovensko do skupiny spolu s Chorvátskom a Talianskom, horšie výsledky mali len Bulharsko a Rumunsko. Naopak, v roku 2023 dosiahlo Slovensko lepšie hodnotenie v oblasti slobody tlače, pričom predstihlo aj Nemecko, keď sa umiestnilo na 17. mieste zo 180 hodnotených krajín.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)