Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Členovia mediálneho výboru sa na tom uzniesli na štvrtkovom rokovaní, ktoré sa zaoberalo aktuálnou finančnou situáciou RTVS.
Autor TASR
Bratislava 20. októbra (TASR) – Ministerstvo kultúry (MK) SR má kompenzovať ekonomické dosahy, ktoré RTVS vznikajú v dôsledku prijatia zákona o mediálnych službách. Od rezortu to žiadajú členovia Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá. Členovia parlamentného výboru vyzývajú rezort takisto k nastaveniu systémového financovania verejnoprávneho média aj v súvislosti s možným navýšením koncesionárskych poplatkov. Členovia mediálneho výboru sa na tom uzniesli na štvrtkovom rokovaní, ktoré sa zaoberalo aktuálnou finančnou situáciou RTVS.
O prerokovanie požiadalo vedenie verejnoprávnej inštitúcie i Rada RTVS, upozorňujúci na to, že narastajúce náklady a nové, finančne nekompenzované povinnosti pre verejnoprávneho vysielateľa hrozia núteným zavedením zásadných reštrikčných opatrení.
Predseda rady Igor Gallo na rokovaní pripomenul nielen dlhodobé podfinancovanie RTVS, krátenie daňových príjmov v súvislosti s rozširovaním skupín oslobodených od koncesionárskeho poplatku, ktorý sa navyše už takmer 20 rokov nemenil, ale hlavne zmienil dosah nového zákona o mediálnych službách. Poukázal na to, že v tomto roku od augustovej účinnosti zákona manažment odhadol zvýšené náklady o minimálne 800.000 eur a do roku 2026 približne na 25 miliónov eur. "Bez akejkoľvek predbežnej konzultácie a kompenzácie ste zaťažili RTVS v krehkej finančnej kondícii ďalšími 25 miliónmi," upozornil prítomných poslancov. Pripomenul, že o nedostatočnom systémovom financovaní verejnoprávneho média informoval v nedávnom období vo svojej správe aj Najvyšší kontrolnú úrad (NKÚ).
Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj priznal, že pri neriešení súčasnej finančnej situácie bude musieť telerozhlas pristúpiť ku krízovému riešeniu. "A pomerne veľkým zásahom vo vysielaní tak, aby sa naplnili zákonné povinnosti verejnoprávneho vysielateľa i povinnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet," vysvetlil. Pripustil, že pri neriešení situácie môže byť po novembrovom konci Trojky otázne pokračovanie aj ďalších programových služieb.
Predseda parlamentného výboru Kristián Čekovský (OĽANO) súhlasí s tým, že sa systémové financovanie musí riešiť, pýtal sa však i na to, či bola Rada RTVS ako orgán dohľadu dostatočne aktívna v minulosti pri poukazovaní na negatívny ekonomický dosah legislatívnych opatrení, znižujúcich príjem z koncesionárskych poplatkov či verifikovaní finančnej udržateľnosti nových televíznych programov RTVS. Gallo ho v reakcii upozornil na rozsah kompetencií rady a právomoci manažmentu.
Členka výboru Ľubica Laššáková (nezaradená) upozornila, že už pri schvaľovaní zákona o mediálnych službách poukazovala na hroziaci problém, ťahajúci RTVS ku dnu. Podpredseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) pripomenul, že nebolo garantované ani finančné krytie nového zákona. Zdôraznil, že jedným z nevyhnutných opatrení, týkajúcich sa financovania telerozhlasu, musí byť zvýšenie koncesionárskeho poplatku.
S potrebou zvýšenia koncesionárskych poplatkov súhlasí aj členka výboru Monika Kozelová (OĽANO). Zvýšenie zdrojov pre RTVS vidí aj v odsúhlasení zvýšeného objemu reklamy vo verejnoprávnom médiu. "Myslím si, že ak by sme zvýšili tento objem reklamy o pol percenta, RTVS by to veľmi pomohlo," upozornila.
O prerokovanie požiadalo vedenie verejnoprávnej inštitúcie i Rada RTVS, upozorňujúci na to, že narastajúce náklady a nové, finančne nekompenzované povinnosti pre verejnoprávneho vysielateľa hrozia núteným zavedením zásadných reštrikčných opatrení.
Predseda rady Igor Gallo na rokovaní pripomenul nielen dlhodobé podfinancovanie RTVS, krátenie daňových príjmov v súvislosti s rozširovaním skupín oslobodených od koncesionárskeho poplatku, ktorý sa navyše už takmer 20 rokov nemenil, ale hlavne zmienil dosah nového zákona o mediálnych službách. Poukázal na to, že v tomto roku od augustovej účinnosti zákona manažment odhadol zvýšené náklady o minimálne 800.000 eur a do roku 2026 približne na 25 miliónov eur. "Bez akejkoľvek predbežnej konzultácie a kompenzácie ste zaťažili RTVS v krehkej finančnej kondícii ďalšími 25 miliónmi," upozornil prítomných poslancov. Pripomenul, že o nedostatočnom systémovom financovaní verejnoprávneho média informoval v nedávnom období vo svojej správe aj Najvyšší kontrolnú úrad (NKÚ).
Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj priznal, že pri neriešení súčasnej finančnej situácie bude musieť telerozhlas pristúpiť ku krízovému riešeniu. "A pomerne veľkým zásahom vo vysielaní tak, aby sa naplnili zákonné povinnosti verejnoprávneho vysielateľa i povinnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet," vysvetlil. Pripustil, že pri neriešení situácie môže byť po novembrovom konci Trojky otázne pokračovanie aj ďalších programových služieb.
Predseda parlamentného výboru Kristián Čekovský (OĽANO) súhlasí s tým, že sa systémové financovanie musí riešiť, pýtal sa však i na to, či bola Rada RTVS ako orgán dohľadu dostatočne aktívna v minulosti pri poukazovaní na negatívny ekonomický dosah legislatívnych opatrení, znižujúcich príjem z koncesionárskych poplatkov či verifikovaní finančnej udržateľnosti nových televíznych programov RTVS. Gallo ho v reakcii upozornil na rozsah kompetencií rady a právomoci manažmentu.
Členka výboru Ľubica Laššáková (nezaradená) upozornila, že už pri schvaľovaní zákona o mediálnych službách poukazovala na hroziaci problém, ťahajúci RTVS ku dnu. Podpredseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) pripomenul, že nebolo garantované ani finančné krytie nového zákona. Zdôraznil, že jedným z nevyhnutných opatrení, týkajúcich sa financovania telerozhlasu, musí byť zvýšenie koncesionárskeho poplatku.
S potrebou zvýšenia koncesionárskych poplatkov súhlasí aj členka výboru Monika Kozelová (OĽANO). Zvýšenie zdrojov pre RTVS vidí aj v odsúhlasení zvýšeného objemu reklamy vo verejnoprávnom médiu. "Myslím si, že ak by sme zvýšili tento objem reklamy o pol percenta, RTVS by to veľmi pomohlo," upozornila.
