Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rodák z Revúcej pochádzal z remeselníckej rodiny.
Autor TASR
Bratislava 8. augusta (TASR) - Do Slovenského národného povstania (SNP) sa so zbraňou v ruke zapojilo aj mnoho mladých začínajúcich básnikov, prozaikov či prekladateľov. Niekoľkí z umelcov v nerovnom boji proti okupácii padli, podľahli ťažkým zraneniam, alebo boli zajatí a po krutom mučení popravení. V literárnom cykle Mladí vo večnosti na dávno zabudnutých autorov, ktorí statočne bojovali a prišli vo veľmi mladom veku o to najcennejšie, upozornil literárny a kultúrny historik Peter Cabadaj.
Medzi statočných povstaleckých autorov patril aj básnik, dramatik, prekladateľ a redaktor Ján Brocko (1924 - 1946). Rodák z Revúcej pochádzal z remeselníckej rodiny. Gymnázium navštevoval v Rožňave a Tisovci, kde v roku 1943 zmaturoval. Vzápätí začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. "Štúdium nedokončil, lebo okamžite po vypuknutí SNP koncom augusta 1944 rozširuje rady povstaleckých bojovníkov," uviedol pre TASR Cabadaj. Ďalej priblížil, že Brocko redigoval časopis Naše správy, ktoré vydávalo Okresné vojenské veliteľstvo v Revúcej, a tlačový orgán Revolučného okresného národného výboru Naša cesta. "Hneď po zatlačení Povstania do hôr začal aktívne spolupracovať s partizánskymi oddielmi, ochorel na tuberkulózu, ale napokon sa šťastne dočkal vytúženého konca vojny," hovorí literárny a kultúrny historik.
Brocko písal verše už počas stredoškolských čias. V básňach prejavil občiansky postoj a hodnotový svetonázor mladého autora, ktorý v krutých časoch druhej svetovej vojny hľadal zmysel vlastnej existencie, deklaroval humanistické ideály a posolstvá. "Na ich obhajobu neváhal ani zobrať do ruky zbraň a ísť bojovať," podčiarkuje Cabadaj s tým, že Povstanie malo bezpochyby rozhodujúci vplyv na Brockovu literárnu tvorbu. "Pod pseudonymom Ján Rok zverejňoval v povstaleckej tlači burcujúce verše odsudzujúce fašizmus a jeho domácich prisluhovačov, agitačné básne i poéziu neochvejnej viery vo víťazstvo ľudskosti, človečenstva."
Brockove verše písané po oslobodení podľa Cabadaja organicky nadväzujú na povstaleckú tvorbu. "Cítiť z nich úprimnú radosť z víťazstva nad fašizmom, vrelé slová vďaky chrabrým bojovníkom a vlastencom, ale i poznanie, že oslobodenie bolo vykúpené množstvom krvi a bezbrehým utrpením," dodáva literárny a kultúrny historik.
Pripomína, že dominantná časť Brockovej básnickej tvorby vyšla v posmrtne vydanej zbierke Ohlas (Tranoscius, 1946). Kniha poézie Vízie týchto dní a veršovaná historicko-romantická dráma Cigánka ostali v rukopisnej forme. Ako prekladateľa mladého autora zaujímala hlavne nemecká a francúzska poézia. Cabadaj ďalej podotkol, že zásluhou spisovateľa a publicistu Dušana Mikolaja vyšla po Nežnej revolúcii životopisná monografia Ján Brocko: Stanem sa básnikom (Osveta, 1990).
Smrť talentovaného literáta napokon spôsobila tuberkulóza, na ktorú vážne ochorel v extrémne zložitých podmienkach konca vojny. "Básnik Ján Brocko vydýchol naposledy v rodnej Revúcej krátko po absolvovaní liečenia v Novom Smokovci. Mal iba 22 rokov," uzavrel Cabadaj.
Medzi statočných povstaleckých autorov patril aj básnik, dramatik, prekladateľ a redaktor Ján Brocko (1924 - 1946). Rodák z Revúcej pochádzal z remeselníckej rodiny. Gymnázium navštevoval v Rožňave a Tisovci, kde v roku 1943 zmaturoval. Vzápätí začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. "Štúdium nedokončil, lebo okamžite po vypuknutí SNP koncom augusta 1944 rozširuje rady povstaleckých bojovníkov," uviedol pre TASR Cabadaj. Ďalej priblížil, že Brocko redigoval časopis Naše správy, ktoré vydávalo Okresné vojenské veliteľstvo v Revúcej, a tlačový orgán Revolučného okresného národného výboru Naša cesta. "Hneď po zatlačení Povstania do hôr začal aktívne spolupracovať s partizánskymi oddielmi, ochorel na tuberkulózu, ale napokon sa šťastne dočkal vytúženého konca vojny," hovorí literárny a kultúrny historik.
Brocko písal verše už počas stredoškolských čias. V básňach prejavil občiansky postoj a hodnotový svetonázor mladého autora, ktorý v krutých časoch druhej svetovej vojny hľadal zmysel vlastnej existencie, deklaroval humanistické ideály a posolstvá. "Na ich obhajobu neváhal ani zobrať do ruky zbraň a ísť bojovať," podčiarkuje Cabadaj s tým, že Povstanie malo bezpochyby rozhodujúci vplyv na Brockovu literárnu tvorbu. "Pod pseudonymom Ján Rok zverejňoval v povstaleckej tlači burcujúce verše odsudzujúce fašizmus a jeho domácich prisluhovačov, agitačné básne i poéziu neochvejnej viery vo víťazstvo ľudskosti, človečenstva."
Brockove verše písané po oslobodení podľa Cabadaja organicky nadväzujú na povstaleckú tvorbu. "Cítiť z nich úprimnú radosť z víťazstva nad fašizmom, vrelé slová vďaky chrabrým bojovníkom a vlastencom, ale i poznanie, že oslobodenie bolo vykúpené množstvom krvi a bezbrehým utrpením," dodáva literárny a kultúrny historik.
Pripomína, že dominantná časť Brockovej básnickej tvorby vyšla v posmrtne vydanej zbierke Ohlas (Tranoscius, 1946). Kniha poézie Vízie týchto dní a veršovaná historicko-romantická dráma Cigánka ostali v rukopisnej forme. Ako prekladateľa mladého autora zaujímala hlavne nemecká a francúzska poézia. Cabadaj ďalej podotkol, že zásluhou spisovateľa a publicistu Dušana Mikolaja vyšla po Nežnej revolúcii životopisná monografia Ján Brocko: Stanem sa básnikom (Osveta, 1990).
Smrť talentovaného literáta napokon spôsobila tuberkulóza, na ktorú vážne ochorel v extrémne zložitých podmienkach konca vojny. "Básnik Ján Brocko vydýchol naposledy v rodnej Revúcej krátko po absolvovaní liečenia v Novom Smokovci. Mal iba 22 rokov," uzavrel Cabadaj.
