Bratislava 14. mája (TASR) – Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku bude pomáhať lekárom z tretích krajín uplatniť sa v slovenskom zdravotníctve. Ako tvrdí, lekári by radi v SR pracovali, no stojí proti nim legislatíva, ktorá komplikuje situáciu s uznávaním nadobudnutého vzdelania na zahraničných univerzitách. V susednom Česku takýto problém nemajú. V utorok na to na tlačovej konferencii v Bratislave upozornili lekári z tretích krajín.

"Pôjde o profesijnú organizáciu pre zahraničných lekárov, ktorí potrebujú informačnú a vedeckú platformu pre výkon svojej profesionálnej činnosti," uviedla Alona Kurotová. Pracuje v spoločnosti, ktorá pomáha lekárom z tretích krajín uplatniť sa v slovenskom zdravotníctve.

Podľa Kurotovej je problém v tom, že systém vzdelávania pediatrov v postsovietskych krajinách funguje podobne ako na Slovensku vzdelávanie zubárov. "Rovnako to fungovalo aj na Slovensku do roku 1990. To znamená, že neabsolvujú stupeň všeobecného lekára. Od začiatku sa špecializujú," vysvetlila. Ak však takýto lekár chce v slovenskom procese uznávania diplomu, tzv. nostrifikácie, uspieť, mal by mať vzdelanie všeobecného lekára, a potom následnú špecializáciu.

Podľa Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR na Slovensku momentálne chýba 3500 lekárov. Približne 2000 ďalších lekárov je v dôchodkovom veku. Nedostatok zdravotníckych pracovníkov je celosvetovým problémom. Viaceré organizácie dlhodobo poukazujú na to, že i na Slovensku chýbajú aj tisícky sestier. "Štát nedáva ani takú možnosť, aby doplnkovými skúškami napríklad pediater z danej krajiny dokázal svoju odbornosť, prípadne, aby si doplnil vzdelanie z predmetov, ktoré požaduje slovenská legislatíva a žiadosti sú často automaticky zamietnuté s odôvodnením, že ide o iný odbor," povedala Kurotová.

Pediatrička z ukrajinského Donecka Vikrotija Dmytruková vysvetlila, že zatiaľ, čo v susednom Česku jej diplom uznali, na Slovensku jej pred pár týždňami dosiahnuté vzdelanie neuznali. Absolvovala pritom 7782 hodín teoretickej a praktickej výučby, pričom predpísaný počet je 5500 hodín. "V stanovisku sa uvádza, že ďalšie predmety ako napríklad gynekológia, chirurgia či pediatria, z ktorých absolvovala štátne skúšky, je na Slovensku možné uznať za rovnocenné s predmetom študijného odboru všeobecné lekárstvo, pretože sú orientované na problematiku detského lekára a nie všeobecného," dodala.

Situáciu zhodnotil aj slovenský všeobecný lekár Emilián Kozma. "Svojich lekárov nemáme, zahraničných nechceme. Slovensko v posledných rokoch sprísňovalo zákony, ktoré umožňujú lekárom z tretích krajín vykonávať prax u nás. Tí vzápätí odchádzajú do Českej republiky, Nemecka či iných krajín, ktoré chcú potenciál zahraničných lekárov využiť," konštatoval. Asociácia bude podľa jeho slov pokrývať celé spektrum problémov v zdravotníctve, vrátane internacionalizácie vedeckého prostredia, podpory inovácií a vizionárskych nápadov s viacúčelovým prínosom.

Predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS) pre TASR povedal, že najdôležitejšie je, aby bezpečnosť pacienta bola vždy na prvom mieste. "Ak prichádzajú lekári z tretích krajín, my nemáme vedomosť o tom, akú fakultu ukončili. Sú rôzne školy, majú rôznu úroveň. Preto je dôležité, aby sa k ich odbornosti vyjadrili aj odborné spoločnosti, pretože si nemôžeme dovoliť ohroziť bezpečnosť pacienta. Je vecou Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktoré by malo s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR urobiť taký proces, ktorý by bol administratívne nenáročný, ale na druhej strane, aby garantoval, že lekár, ktorý prichádza z tretích krajín, je taký erudovaný a zdatný, že náš pacient dostane adekvátnu zdravotnú starostlivosť. A to tak, ako keby tam bol slovenský lekár," dodal.