Bratislava/Le Puy/Berkeley 14. júna (TASR) - Medzinárodný deň akcií za rieky, ktorý je známy aj pod pôvodným názvom Medzinárodný deň akcií proti priehradám a za rieky, vodu a život, si pripomínajú 14. marca najmä tí, čo sa pre výstavbu vodných diel museli presťahovať z rodných miest a obcí. Spolu s nimi aj ekologicky cítiaci obyvatelia Zeme.

V 40 krajinách sveta pripravili v roku 2013 vyše 160 podujatí, najmä akcií proti priehradám, informovala internetová stránka International Rivers.

Medzinárodný deň akcií proti priehradám a za rieky, vodu a život vyhlásili v marci 1997 na prvej Medzinárodnej konferencii ľudí postihnutých budovaním priehrad, ktorá sa konala v Curitibe, hlavnom meste federálneho štátu Paraná v Brazílii. Na konferencii sa zúčastnili delegáti z 20 krajín, medzi nimi napríklad z Argentíny, Brazílie, Čile, Francúzska, Lesotha, Ruska, zo Švajčiarska, z Thajska i USA.

Curitiba vtedy na marcovej konferencii privítala zástupcov združení International Rivers Network (IRN) a European Rivers Network (ERN), Brazílskeho hnutia proti priehradám (MAB), indického hnutia Save the Narmada (NBA) a čilskej organizácie Biobío Action Group (GABB).

Medzinárodný deň akcií za rieky má aj tieto ciele: vyzdvihnúť význam riek v cykle života, upriamiť pozornosť verejnosti na nevyhnutnosť ich ochrany a protestovať proti ich ničeniu a znečisťovaniu. Pri príležitosti 14. marca sa vo svete konajú mnohé akcie zamerané na ochranu riek, ich užitočnosť a dosah aktivít spojených s riekami a vodnými tokmi.

V roku 1997 sa vo švajčiarskom Glande stretli zástupcovia vlád, súkromného sektora, medzinárodných finančných inštitúcií i občianskych združení, aby rokovali o sporných názoroch na výstavbu vodných elektrární. Rozhodli sa tiež vytvoriť Svetovú komisiu priehrad s mandátom zistiť, aký dosah majú veľké priehrady na okolie a vyhodnotiť možnosti týkajúce sa rozvoja vodných zdrojov a energie, ďalej vypracovať kritériá a prijateľné normy na medzinárodnej úrovni o plánovaní, konštruovaní, budovaní, využívaní a kontrole veľkých priehrad, prípadne o ich vyraďovaní z činnosti.

Ľudia na celom svete si v ostatných rokoch všímajú veľký nárast devastácie riek a ich celých povodí. Devastáciu pokladajú za súčasť "globálnej krízy konania človeka". Rieky a ich povodia ohrozujú najmä vysušovanie, výrub lesov, odvodňovanie, znečisťovanie, vytváranie kanalizácií a v neposlednom rade i kyslé dažde.

Výstavba veľkých priehrad sa začala v Spojených štátoch, kde v roku 1931 dokončili vodné dielo Boulder. Práve USA, ako prvá krajina, prehodnotili koncepčné priority využívania vodných tokov, čo následne viedlo k poklesu výstavby priehrad. V roku 1989 zorganizovali Indiáni kmeňa Kajapo stretnutie pôvodných obyvateľov amerického kontinentu pri priehrade Altamira v Brazílii, aby upozornili medzinárodné spoločenstvo na ohrozenie života amazonských Indiánov a dažďového pralesa.

Aj budovanie priehrady Troch roklín s najväčšou hydroelektrárňou na svete vyvolalo v Číne v radoch vedcov i verejnosti odpor. Čína dokončila 20. mája 2006 výstavbu gigantickej priehrady Tri rokliny, ktorá, okrem toho, že sa stala najväčšou hydroelektrárňou, má pomáhať regulovať rieku Jang C'-ťiang, pravidelne ohrozujúcu miestne obyvateľstvo povodňami.

Na Slovensku sa prvé návrhy riešenia problémov s veľkou vodou, povodňami na rieke Orava a pod sútokom Oravy s Váhom a zároveň využitia sily vody zrodili po povodni v roku 1813. Samotná výstavba údolnej priehrady a elektrárne na sútoku Váhu a Čiernej Oravy trvala od roku 1941 do 1953. Pod tento pomerne dlhý čas sa podpísala chýbajúca projektová dokumentácia, vojna, neúplný geologický prieskum a opakujúce sa povodne. Keď v máji 1953 spustili do skúšobnej prevádzky prvú turbínu na výroby elektrickej energie, patrila Oravská priehrada k najmodernejším inžinierskym stavbám v strednej Európe a bola najväčšou nádržou vo vtedajšom Československu.