Bratislava 21. februára (TASR) - Štvrtkový Medzinárodný deň materinského jazyka má ľuďom pripomínať potrebu zvyšovať povedomie o jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti sveta. V súčasnosti každé dva týždne zanikne jeden jazyk spolu so svojim kultúrnym dedičstvom. Preto nadobúda oslava materinského jazyka predtým nevídaný význam.

"Menšie národné jazyky ako i jazyky domorodé majú na svete svoje miesto a rovnaké právo na prežitie ako veľké jazyky. Bohužiaľ, až 43 percent z odhadovaných 7000 jazykov, ktorými sa na svete hovorí, je ohrozených," konštatoval predseda Slovenskej esperantskej federácie (SKEF) Peter Baláž. Iba niekoľko stoviek jazykov podľa neho skutočne získalo miesto vo vzdelávacích systémoch a vo verejnej sfére, pričom menej ako 100 z nich sa používa v digitálnom svete.

Jazyky sa vytrácajú na celom svete a to najmä tým, že jazyky silnejších mocností pohltia jazyky tých slabších. To spôsobuje zavrhovanie jazykovej rozmanitosti i stratu tradičných vedomostí. "Keď jazyk zomrie, stratíme veľké intelektuálne bohatstvo, ako keby hodili bombu na múzeum v Louvri," povedal lingvista Ken Hale o pláne schválenom holandským parlamentom 29. septembra 2015, ktorý zavádza postupné nahradenie holandského jazyka na základných školách v prospech angličtiny.

V roku 1952 sa úrady v oblasti dnešného Bangladéša snažili odstrániť bengálský jazyk, ktorý predstavoval menšinový jazyk v oblasti a nahradiť ho urdštinou. Ľudia protestovali a polícia zastrelila štyroch študentov na univerzite v meste Dháka. Preto sa v roku 1999 UNESCO rozhodlo vyhlásiť 21. február za Medzinárodný deň materinského jazyka a od roku 2000 si ho celý svet pravidelne pripomína.

Esperanto chce pomôcť brániť zanikaniu menších jazykov

Plánový jazyk esperanto môže podľa predstaviteľov Slovenskej esperantskej federácie (SKEF) slúžiť ako ochrana proti zanikaniu menších jazykov práve vďaka tomu, že za ním nie sú štáty, ekonomické systémy, imperialistické snahy ani národy, ktorých záujmom by bolo odstránenie iných národov, odstránenie národných jazykov alebo získavanie ich trhov.

"Je najvyšší čas, aby rôzne národy pochopili, že neutrálny jazyk by sa mohol stať skutočnou baštou pre ich kultúry, proti monopolistickému vplyvu jedného či dvoch jazykov, ako sa to dnes stále viac a viac stáva skutočnosťou," vyjadrila sa bývalá prezidentka Islandu Vigdis Finnbogadóttir.

Esperanto je nielen jednoduchšie ako iné jazyky, ale vedecké výskumy dokazujú, že má schopnosť urýchliť učenie sa cudzích jazykov. "Tento bujný a živý jazyk si je možné osvojiť už za niekoľko mesiacov, pričom pri bežnej výuke v škole stačí jeden školský rok," uviedol predseda SKEF Peter Baláž.

Na Slovensku sa ľudia venujú esperantu už 112 rokov. V roku 2016 sa konal v Nitre 101. svetový kongres esperanta, na ktorom sa zúčastnilo 1300 osôb zo 60 krajín. Tento rok esperantisti organizujú na Slovensku viacero podujatí k téme jazykov. Napríklad stretnutie polyglotov, Letná škola esperanta (SES - Somera esperanto studado), 75. medzinárodný mládežnícky kongres či jazykový festival LingvaFest'2019.

Okrem každoročnej SES medzi esperantské podujatia konajúce sa na Slovensku patrí napríklad Celoslovenské esperantské stretnutie či Konferencia o využití esperanta vo vede a technike.

Sú to práve slovenskí esperantisti, ktorí sa podieľali na vzniku prvého a zároveň jediného mnohojazyčného online portálu na výučbu slovenského jazyka Slovake.eu. Pre používateľov je úplne zadarmo, funguje momentálne v pätnástich jazykoch a registrovalo sa na ňom už vyše 78.000 ľudí z viac ako 200 krajín. V súčasnosti esperantisti pracujú na ďalších portáloch pre iné jazyky. Na medzinárodnej webovej stránke na učenie sa cudzích jazykov Duolingo.com je do kurzu esperanta momentálne zapísaných viac ako 1,2 milióna ľudí.

Esperanto existuje už viac ako 130 rokov a Svetový esperantský zväz (UEA) si každoročne pripomína tiež Medzinárodný deň materinského jazyka 21. februára. Každý jazyk má podľa UEA právo na existenciu a esperanto nemá byť eliminátorom jazykov, ale ako neutrálny jazyk pre všetkých ochrániť menšie jazyky pred vplyvom svetových ekonomických mocností, pričom vie zabezpečiť celosvetovú komunikáciu.

Na svete existuje približne tisíc ľudí, ktorí hovoria esperantom odmalička, teda sa naučili jazyk v detstve doma od rodičov. Patria medzi nich napríklad niekdajší nemecký veľvyslanec v Moskve Ulrich Brandenburg alebo súčasný vedúci slovenského oddelenia pre preklad v Luxemburgu v rámci Európskeho parlamentu Pavol Tvarožek.