Praha/Brno/Brusel 8. apríla (TASR) - Rómska komunita si 8. apríla pripomína Medzinárodný deň Rómov na počesť prvého Svetového kongresu Rómov (Romano kongreso lumiakro). Konal sa v dňoch 8.-12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne a zišli sa na ňom Rómovia zo 14 krajín.

Kongres v Orpingtone pripravili zástupcovia a nadšenci niekoľkých západných štátov, najmä z Francúzska, Británie, Nemecka, (bývalej) Juhoslávie a stal sa vrcholom dovtedajšieho úsilia Rómov o vyjadrenie svojej vzájomnosti na medzinárodnej úrovni. Podľa stránky www.romove.radio.cz už vtedy delegáti rokovali o tom, že Rómovia sa nepodieľajú na rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Ďalej o tom, že v mnohých štátoch sú Rómovia menej úspešní na pracovnom trhu, nedosahujú plnohodnotné vzdelanie, žijú v nevyhovujúcich podmienkach.

Kongres v apríli 1971 sa zároveň stal prvým oficiálnym a jednotným politickým vystúpením tohto etnika. Jeho zástupcovia zo 14 štátov deklarovali svoj spoločný pôvod, etnické pomenovanie Róm a jazyk. Zároveň sa prihlásili ku krajine svojho pôvodu - Indii.

Prvýkrát sa tam hrala a spievala rómska hymna. Stala sa ňou pieseň Geľem, Geľem.... Hudobný podklad tvorí medzinárodne známa rómska ľudová pesnička, slová napísal juhoslovanský Róm Jarko Jovanovič Jagdino. Na kongrese vtedy prvýkrát vztýčili aj rómsku vlajku: dovtedajšie dva pruhy - modrý (symbol neba) a zelený (znázornenie spätosti Rómov s prírodou) - doplnil v strede červený kruh, symbol Ašókskej čakry. Delegáti 1. svetového kongresu Rómov v roku 1971 založili prvú jednotnú rómsku organizáciu, ktorá reprezentuje Rómov na medzinárodnej politickej úrovni - Maškarthemutňi romaňi khetaňiben - International Romani Union (IRU), teda Medzinárodnú rómsku úniu.

V jej mene požiadali verejnosť na celom svete, aby Rómov neoslovovali cudzími pomenovaniami (Cigán v slovanských jazykoch, Zigeuner v nemecky hovoriacich štátoch, Gitanos v hispánskom prostredí, Gypsies v anglofónnych krajinách), ale nazývali ich vlastným menom - Rómovia.

Podkomisia OSN pre prevenciu diskriminácie uznala existenciu Rómov ako svojbytnej národnej etnickej skupiny v roku 1997. O dva roky neskôr sa Medzinárodná rómska únia stala členom sekcie mimovládnych organizácii pri OSN.

Účastníci 4. kongresu IRU, ktorý sa konal v roku 1990 vo Varšave, ustanovili 8. apríl za Medzinárodný deň Rómov. Na Slovensku si Rómovia začali tento sviatok pripomínať v roku 2001.

Väčšiu pozornosť verejnosti na Medzinárodný deň Rómov upriamil pápež svätý Ján Pavol II. v roku 2000, keď vyzval veriacich, aby prejavovali väčšiu úctu k príslušníkom tohto etnika.

Približne okolo roku 1000 Rómovia opustili Indiu a Egypt a vydali sa do Perzie. Na územie Balkánu sa dostali okolo 14. storočia, postupne prichádzali do ďalších krajín na európskom území. Pri kontaktoch s miestnym obyvateľstvom preberali kresťanskú vieru. Najväčšie migračné vlny zasiahli západnú Európu v 16. storočí. Z niektorých krajín v tom čase neváhali Rómov deportovať do afrických či amerických kolónií.

Až do 20. storočia žili Rómovia viac-menej v dobrých vzťahoch s ostatným miestnym obyvateľstvom. Lenže v 30. rokoch 20. storočia sa stali obeťami nacistickej rasovej politiky a postihlo aj ich vyhladzovanie. Zo 700.000 Rómov, vtedy žijúcich na európskom kontinente, bolo deportovaných a zabitých od 250.000 do 500.000 členov tejto komunity.

Od 80. rokov začali na medzinárodnej úrovni pôsobiť aj ďalšie rómske organizácie, najmä v západnej Európe. Zastupujú v prvom rade záujmy imigrantov - Rómov prichádzajúcich z krajín východnej a juhovýchodnej Európy. V roku 2005 vznikla nateraz ostatná medzinárodná mimovládna rómska organizácia - Európske fórum Rómov a travellerov (EFRT) pôsobiace v Bruseli.

Podľa odhadov žije v súčasnosti v európskych štátoch vrátane Slovenska niekoľko miliónov Rómov. Ide o najpočetnejšie etnikum bez vlastného územia na starom kontinente.