Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Už prvý onkologický ústav, ktorý vznikol v Bratislave v roku 1946, bol podľa neho na vysokej úrovni a patril k popredným pracoviskám.
Autor TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) - Hlavným problémom onkológie na Slovensku je dostupnosť moderných onkoliekov. Upozornil na to prednosta II. onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu (NOÚ) v Bratislave profesor Michal Mego.
Už prvý onkologický ústav, ktorý vznikol v Bratislave v roku 1946, bol podľa neho na vysokej úrovni a patril k popredným pracoviskám. "Chodili sa sem školiť nielen lekári z Čiech, ale onkológovia z celého východného bloku," priblížil. Situáciu podľa neho ovplyvnilo ukončenie socializmu, ako aj rozpad Česko-Slovenska, čo spôsobilo nielen odliv mozgov do zahraničia a zmenu financovania.
Čo sa týka dostupnosti onkologickej liečby, "nožnice" medzi Slovenskom a svetom sa podľa jeho slov stále rozširujú, a to aj oproti susedným štátom vrátane Čiech, Maďarska alebo Poľska. "Napríklad v porovnaní s Českom. My sme boli lídri ešte za socializmu, no tým, že v ČR je dostupnosť liečby lepšia ako u nás, tak nás v niektorých aspektoch predbehli," skonštatoval.
Podotkol, že na Slovensku väčšinu moderných onkologických liekov schvaľujú zdravotné poisťovne na výnimku. "Výnimkový režim by sa mal týkať výnimočného pacienta. Teda, ak mám pacienta, ktorý sa v niečom odlišuje od normy, kde je liek schválený alebo registrovaný, tak by som mal žiadať ZP o schválenie," vysvetlil.
Problémom na Slovensku však je podľa neho to, že v rámci výnimiek žiadame u štandardného pacienta, aby dostal liek na štandardne schválenú indikáciu v EÚ. "Sú mnohé diagnózy a indikácie, ktoré sú v Česku štandard liečby a na Slovensku to pacient nemá šancu dostať, lebo poisťovňa zamietne 99 percent žiadostí," doplnil profesor Mego. Mnohí pacienti sa tak k liečbe nedostanú, ale sú aj takí, ktorí si ju kúpia a minú na ňu svoje životné úspory. "Niekedy sa robia zbierky, čo je ťažko nesystémové riešenie," poznamenal.
Okrem schválenia výnimky sa môže pacient podľa Mega dostať k liečbe aj prostredníctvom klinickej štúdie. "Pacient dostáva klinickú štúdiu, keď sa vyčerpajú štandardné možnosti liečby," vysvetlil s tým, že aj to začína byť na Slovensku problematické. "Tým, že štandard liečby pri niektorých diagnózach je vo svete už iný, náš pacient vlastne nespĺňa kritériá na zaradenie do štúdie, lebo podľa medzinárodných štandardov nedostal už ani štandardnú prvú líniu liečby, a tým pádom nemôže dostať experimentálnu liečbu v rámci klinickej štúdie," priblížil odborník.
Podotkol, že v žiadnej krajine situácia nie je ideálna, no zdravotná starostlivosť a liečba by mala byť na Slovensku dostupná aspoň v takom rozsahu, ako v susedných štátoch. "Starostlivosť nemusí byť dostupná do takej miery, ako v Amerike či Švajčiarsku. Mali by sme byť ale porovnateľní s krajinami, ktoré vychádzali z podobnej situácie," skonštatoval.
Už prvý onkologický ústav, ktorý vznikol v Bratislave v roku 1946, bol podľa neho na vysokej úrovni a patril k popredným pracoviskám. "Chodili sa sem školiť nielen lekári z Čiech, ale onkológovia z celého východného bloku," priblížil. Situáciu podľa neho ovplyvnilo ukončenie socializmu, ako aj rozpad Česko-Slovenska, čo spôsobilo nielen odliv mozgov do zahraničia a zmenu financovania.
Čo sa týka dostupnosti onkologickej liečby, "nožnice" medzi Slovenskom a svetom sa podľa jeho slov stále rozširujú, a to aj oproti susedným štátom vrátane Čiech, Maďarska alebo Poľska. "Napríklad v porovnaní s Českom. My sme boli lídri ešte za socializmu, no tým, že v ČR je dostupnosť liečby lepšia ako u nás, tak nás v niektorých aspektoch predbehli," skonštatoval.
Podotkol, že na Slovensku väčšinu moderných onkologických liekov schvaľujú zdravotné poisťovne na výnimku. "Výnimkový režim by sa mal týkať výnimočného pacienta. Teda, ak mám pacienta, ktorý sa v niečom odlišuje od normy, kde je liek schválený alebo registrovaný, tak by som mal žiadať ZP o schválenie," vysvetlil.
Problémom na Slovensku však je podľa neho to, že v rámci výnimiek žiadame u štandardného pacienta, aby dostal liek na štandardne schválenú indikáciu v EÚ. "Sú mnohé diagnózy a indikácie, ktoré sú v Česku štandard liečby a na Slovensku to pacient nemá šancu dostať, lebo poisťovňa zamietne 99 percent žiadostí," doplnil profesor Mego. Mnohí pacienti sa tak k liečbe nedostanú, ale sú aj takí, ktorí si ju kúpia a minú na ňu svoje životné úspory. "Niekedy sa robia zbierky, čo je ťažko nesystémové riešenie," poznamenal.
Okrem schválenia výnimky sa môže pacient podľa Mega dostať k liečbe aj prostredníctvom klinickej štúdie. "Pacient dostáva klinickú štúdiu, keď sa vyčerpajú štandardné možnosti liečby," vysvetlil s tým, že aj to začína byť na Slovensku problematické. "Tým, že štandard liečby pri niektorých diagnózach je vo svete už iný, náš pacient vlastne nespĺňa kritériá na zaradenie do štúdie, lebo podľa medzinárodných štandardov nedostal už ani štandardnú prvú líniu liečby, a tým pádom nemôže dostať experimentálnu liečbu v rámci klinickej štúdie," priblížil odborník.
Podotkol, že v žiadnej krajine situácia nie je ideálna, no zdravotná starostlivosť a liečba by mala byť na Slovensku dostupná aspoň v takom rozsahu, ako v susedných štátoch. "Starostlivosť nemusí byť dostupná do takej miery, ako v Amerike či Švajčiarsku. Mali by sme byť ale porovnateľní s krajinami, ktoré vychádzali z podobnej situácie," skonštatoval.
