Túru zvládnu aj rodiny s malými deťmi. Príležitostní návštevníci prírody by sa však mali na zimnú trasu vybrať v pevnej vysokej zimnej obuvi.
Autor TASR
Detva 17. januára (TASR) – Svojou majestátnosťou vzbudzuje Melichova skala nad Detvou pozornosť už z diaľky, táto prírodná pamiatka je však najkrajšia, keď je zasnežená. Skala je 30 metrov vysoká a je to zvyšok čela lávového prúdu so zachovanými tvarmi tečúcej lávy. „Nachádza sa na južnom úpätí Poľany a je jednou z najkrajších dominánt Podpoľania. Vyčnieva z prostredia nad malebnou podpolianskou krajinou a je z nej krásny výhľad na Detvu,“ uviedol pre TASR riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Turistický Novohrad a Podpoľanie Tomáš Krahulec.
Ako dodal, na nižšiu časť skaly sa dá vyliezť a vychutnať si nezabudnuteľný výhľad na detviansku dolinu a okolité vrchy. „K Melichovej skale sa viaže povesť o závistlivej žene s košom na chrbte, ktorá cestou na svadbu skamenela. Návštevníkom schádzajúcim z Poľany po chodníku popri nej zas pripomína turistu s veľkým batohom,“ spomenul.
Ku skale sa ľudia dostanú turistickou trasou z Detvy, priamo z parkoviska pri Podpolianskom múzeu. „Trasa prechádza okolo kalvárie, kde sa nachádza expozícia drevených vyrezávaných krížov. Turisti prejdú okolo pieskovej bane a cez miestnu osadu Skliarovo sa dostanú k Melichovej skale,“ zhrnul Krahulec. Pre priaznivcov turistiky trasa pokračuje ďalej na Poľanu po pasienkoch a lesných chodníčkoch okolo skalných útvarov nazývaných Kopa a cez Vrchdetvu. „Menej náročná turistika k skale je zo Skliarova, kde sa dá zaparkovať auto alebo prísť autobusom. Odtiaľ pešo trasa trvá 30 minút,“ podotkol.
Túru zvládnu aj rodiny s malými deťmi. Príležitostní návštevníci prírody by sa však mali na zimnú trasu vybrať v pevnej vysokej zimnej obuvi. Keď turista prichádza zo Skliarova, tesne pod skalou sa turistická trasa mení na svah, na ktorom je v zime veľa snehu. V tomto úseku netreba nič podceňovať a prejsť ho OOCR odporúča pomaly a zodpovedne. Počítať však treba aj s tým, že po zasneženom kopci je výstup ťažší.
Príchod do cieľa prezrádza vyčnievajúci vrch skaly. Autentickým zážitkom je otočiť sa smerom do doliny a vychutnať si široký výhľad. Pozorovať možno vrchy Siroň, Javor a aj Raticov vrch s dominantným kostolom. Ak budú mať návštevníci šťastie a bude im svietiť slnko, lúky budú plné nepoškodeného žiarivého snehu. V zime je skala výraznejšia ako v lete. Keď je obsypaná snehom a spojí sa s útvarmi, ktoré stvorila príroda, vznikajú najoriginálnejšie fotografie.
Dôležité je pripomenúť, že skala je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana a tá je divou horou. Žijú v nej šelmy a turisti sú tí, ktorí im ich pokoj rušia. O tom, že turisti vchádzajú do ich priestoru, môžu dať vedieť napríklad spevom, pískaním, píšťalkou alebo rádiom na baterku. Netreba to však preháňať. Stretnutí medveďa s ľuďmi v týchto miestach síce bolo viac, vždy sa však zviera zľaklo, ušlo a človeka nenapadlo.
Ako dodal, na nižšiu časť skaly sa dá vyliezť a vychutnať si nezabudnuteľný výhľad na detviansku dolinu a okolité vrchy. „K Melichovej skale sa viaže povesť o závistlivej žene s košom na chrbte, ktorá cestou na svadbu skamenela. Návštevníkom schádzajúcim z Poľany po chodníku popri nej zas pripomína turistu s veľkým batohom,“ spomenul.
Ku skale sa ľudia dostanú turistickou trasou z Detvy, priamo z parkoviska pri Podpolianskom múzeu. „Trasa prechádza okolo kalvárie, kde sa nachádza expozícia drevených vyrezávaných krížov. Turisti prejdú okolo pieskovej bane a cez miestnu osadu Skliarovo sa dostanú k Melichovej skale,“ zhrnul Krahulec. Pre priaznivcov turistiky trasa pokračuje ďalej na Poľanu po pasienkoch a lesných chodníčkoch okolo skalných útvarov nazývaných Kopa a cez Vrchdetvu. „Menej náročná turistika k skale je zo Skliarova, kde sa dá zaparkovať auto alebo prísť autobusom. Odtiaľ pešo trasa trvá 30 minút,“ podotkol.
Túru zvládnu aj rodiny s malými deťmi. Príležitostní návštevníci prírody by sa však mali na zimnú trasu vybrať v pevnej vysokej zimnej obuvi. Keď turista prichádza zo Skliarova, tesne pod skalou sa turistická trasa mení na svah, na ktorom je v zime veľa snehu. V tomto úseku netreba nič podceňovať a prejsť ho OOCR odporúča pomaly a zodpovedne. Počítať však treba aj s tým, že po zasneženom kopci je výstup ťažší.
Príchod do cieľa prezrádza vyčnievajúci vrch skaly. Autentickým zážitkom je otočiť sa smerom do doliny a vychutnať si široký výhľad. Pozorovať možno vrchy Siroň, Javor a aj Raticov vrch s dominantným kostolom. Ak budú mať návštevníci šťastie a bude im svietiť slnko, lúky budú plné nepoškodeného žiarivého snehu. V zime je skala výraznejšia ako v lete. Keď je obsypaná snehom a spojí sa s útvarmi, ktoré stvorila príroda, vznikajú najoriginálnejšie fotografie.
Dôležité je pripomenúť, že skala je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana a tá je divou horou. Žijú v nej šelmy a turisti sú tí, ktorí im ich pokoj rušia. O tom, že turisti vchádzajú do ich priestoru, môžu dať vedieť napríklad spevom, pískaním, píšťalkou alebo rádiom na baterku. Netreba to však preháňať. Stretnutí medveďa s ľuďmi v týchto miestach síce bolo viac, vždy sa však zviera zľaklo, ušlo a človeka nenapadlo.