Bratislava 9. januára (TASR) – Rozdiely v tom, či absolventi škôl získajú prácu vo svojom odbore, sú veľmi výrazné. Kým v prípade absolventov medicíny vyše 80 % nájde uplatnenie v zdravotníctve, pri sociálnej práci a environmentálnej ochrane je to menej ako 20 % absolventov. Konštatuje to vo svojej dnešnej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR.

Výrazný prebytok absolventov oproti dopytu na trhu je podľa analýzy v prípade poľnohospodárstva, humanitných vied, ale aj priemyslu a stavebníctva. Najviac absolventov chýba v odbore informačných technológií. "Z vysokoškolsky vzdelaných ľudí v odboroch veterinárstvo, medicína, právo a informačné technológie viac ako 90 % končí na vysokokvalifikovaných pozíciách. Naopak, najmenej sa na týchto pozíciách uplatňujú absolventi sociálnej práce a environmentálnej ochrany," hodnotí Michal Habrman z IFP.

Ako uvádza, na trhu práce nie je nedostatok pracovníkov s kvalifikáciou pre priemysel či stavebníctvo, problémom sú skôr ich nedostatočné zručnosti. Riešenie vidí v posilňovaní zručností, ktoré študenti týchto horšie uplatniteľných odborov získavajú.

Ak by mali byť niektoré študijné odbory predmetom regulácie, IFP odporúča sústrediť sa iba na tie s veľmi nízkou uplatniteľnosťou. "Osožná môže byť aj regulácia v prípade študijných odborov, v ktorých absolventi nadobúdajú špecifické zručnosti a vedomosti vedúce k nízkej medziodvetvovej mobilite, napríklad lekári, zdravotné sestry alebo učitelia. Práve pre tieto odbory je ľahké do budúcna odhadovať dopyt, ktorý závisí najmä od demografického vývoja," myslí si Habrman.

Prípadná podpora zo strany štátu by podľa neho mala smerovať na odbory s dobrým uplatnením a výrazným nedostatkom absolventov, ako sú informačné technológie.