Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 1973 odhalili pred administratívnou budovou Považských strojární bustu Klementa Gottwalda a na tomto mieste skladali príslušníci Ľudových milícií milicionársky sľub.
Autor TASR
Považská Bystrica 25. februára (TASR) – I keď zbrojársky podnik v Považskej Bystrici, neskôr známy ako Považské strojárne, znárodnili už v roku 1945 na základe Benešových dekrétov, ideológia komunistického prevratu vo februári 1948 ho neobišla. Naopak, niesla sa s ním celé štyri desaťročia až do Nežnej revolúcie v roku 1989.
Podľa patriota Považských strojární Pavla Mikuša zbrojársky podnik v Považskej Bystrici vznikol ako jeden zo závodov Zbrojovky Brno v roku 1929. Po vzniku Slovenského štátu sa stal súčasťou priemyselného konglomerátu nacistického Nemecka Reichswerke Hermann Göring. Zbrojársku výrobu počas vojny kontrolovali členovia nemeckého vojenského útvaru, ktorý po oslobodení Považskej Bystrice koncom apríla 1945 vystriedala závodná stráž.
"Zbrojársku fabriku premenovali 1. januára 1946 na Považské strojárne, závodná stráž sa v roku 1948 pretransformovala na Ľudové milície. Závodná jednotka Ľudových milícii vznikla v Považských strojárňach 23. februára 1948, pri založení mala okolo 80 členov, veliteľom bol Pavol Uriča. Už na druhý deň boli milicionári súčasťou manifestácie pracujúcich na námestí pri kostole," priblížil Mikuš.
Koncom novembra 1948 dostal podnik do názvu meno ideového vodcu komunistického prevratu, premenovali ho na Považské strojárne, národný podnik, závod Klementa Gottwalda. Názov sa používal až do roku 1989. Od roku 1965 sa podnik stal súčasťou koncernu Závody na výrobu valivých ložísk (ZVL) a meno Gottwalda zmizlo z portálu nad vstupom do strojární. Na 14-poschodovej administratívnej budove však svietilo až do roku 1989.
"Vtedajší predseda celozávodného výboru strany Vojtech Meluch bol vo večnom spore s vedením podniku, pretože nechcel dopustiť vypadnutie mena Klementa Gottwalda z názvu podniku. Ešte v 90. rokoch posielal vtedajší riaditeľ ľudí, aby hľadali, kde ešte všade môže byť nápis s menom Gottwalda," pripomenul Mikuš.
V roku 1973 pri oslavách 25. výročia februárových udalostí odhalili pred administratívnou budovou Považských strojární bustu Klementa Gottwalda a na tomto mieste skladali príslušníci Ľudových milícií milicionársky sľub. V tom čase bolo milicionárov už okolo 200.
V Považských strojárňach vychádzali aj podnikové noviny. V rokoch 1946 až 1948 niesli názov Náš cieľ, v roku 1949 ho premenovali na Manet podľa najznámejšieho motocykla, ktorý sa v strojárňach vyrábal. "V roku 1952, keď bol riaditeľom podniku robotnícky káder Jozef Valach, dostali podnikové noviny názov Gottwaldovec. Ten vydržal až do roku 1992, kedy sa zmenil na Strojár," doplnil Mikuš.
Podľa patriota Považských strojární Pavla Mikuša zbrojársky podnik v Považskej Bystrici vznikol ako jeden zo závodov Zbrojovky Brno v roku 1929. Po vzniku Slovenského štátu sa stal súčasťou priemyselného konglomerátu nacistického Nemecka Reichswerke Hermann Göring. Zbrojársku výrobu počas vojny kontrolovali členovia nemeckého vojenského útvaru, ktorý po oslobodení Považskej Bystrice koncom apríla 1945 vystriedala závodná stráž.
"Zbrojársku fabriku premenovali 1. januára 1946 na Považské strojárne, závodná stráž sa v roku 1948 pretransformovala na Ľudové milície. Závodná jednotka Ľudových milícii vznikla v Považských strojárňach 23. februára 1948, pri založení mala okolo 80 členov, veliteľom bol Pavol Uriča. Už na druhý deň boli milicionári súčasťou manifestácie pracujúcich na námestí pri kostole," priblížil Mikuš.
Koncom novembra 1948 dostal podnik do názvu meno ideového vodcu komunistického prevratu, premenovali ho na Považské strojárne, národný podnik, závod Klementa Gottwalda. Názov sa používal až do roku 1989. Od roku 1965 sa podnik stal súčasťou koncernu Závody na výrobu valivých ložísk (ZVL) a meno Gottwalda zmizlo z portálu nad vstupom do strojární. Na 14-poschodovej administratívnej budove však svietilo až do roku 1989.
"Vtedajší predseda celozávodného výboru strany Vojtech Meluch bol vo večnom spore s vedením podniku, pretože nechcel dopustiť vypadnutie mena Klementa Gottwalda z názvu podniku. Ešte v 90. rokoch posielal vtedajší riaditeľ ľudí, aby hľadali, kde ešte všade môže byť nápis s menom Gottwalda," pripomenul Mikuš.
V roku 1973 pri oslavách 25. výročia februárových udalostí odhalili pred administratívnou budovou Považských strojární bustu Klementa Gottwalda a na tomto mieste skladali príslušníci Ľudových milícií milicionársky sľub. V tom čase bolo milicionárov už okolo 200.
V Považských strojárňach vychádzali aj podnikové noviny. V rokoch 1946 až 1948 niesli názov Náš cieľ, v roku 1949 ho premenovali na Manet podľa najznámejšieho motocykla, ktorý sa v strojárňach vyrábal. "V roku 1952, keď bol riaditeľom podniku robotnícky káder Jozef Valach, dostali podnikové noviny názov Gottwaldovec. Ten vydržal až do roku 1992, kedy sa zmenil na Strojár," doplnil Mikuš.
