Bratislava 6. marca (OTS) - Samospráva sa vďaka tomu stáva vzorom v prístupe k elektronizácii verejnej správy na Slovensku.

Žiadne „papierovačky“ ani nekonečné vypĺňanie tých istých údajov. Alebo inak povedané – jedenkrát a dosť. S týmto prísľubom bol v decembri 2015 do prevádzky uvedený systém DCOM – Dátové centrum obcí a miest. Obce a mestá, ktoré sa do neho pripojili, spĺňajú povinnosť, ktorá im vyplýva z takzvaného zákona o eGovernmente – komunikovať s občanom elektronicky. Využívajú ho pri riešení takmer každej požiadavky občana, vybavujú sociálne dávky, vystavujú upomienky k nezaplateným poplatkom alebo vyrubujú dane. Spolu ide o 138 služieb poskytovaných elektronicky. Slovenský DCOM je pritom z viacerých hľadísk pozoruhodný projekt.

Pôvodný cieľ projektu bol pripojiť do systému DCOM 1 057 obcí. Začiatkom tohto roka ich však bolo zapojených už 1 451. Za týmito číslami sa skrýva aj podstatná črta celého systému a tým je jeho dobrovoľnosť. „Je na každej obci a meste, ako si vyrieši splnenie zákonnej povinnosti. DCOM je jedna z možností, no štát nechal starostom a primátorom voľnú ruku v tom, pre aký systém sa rozhodnú,“ vysvetľuje Milan Muška zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Podobný prístup vraj podľa neho neexistuje v žiadnej inej európskej krajine. „V iných štátoch sa rozhodli ísť cestou centrálne nadiktovaného systému.“ Na Slovensku vzbudil DCOM záujem najmä u menších obcí a miest, pre ktoré sú vlastné systémy finančne nedostupné. Až 75 % z nich tvoria mestá a obce do 1 000 obyvateľov. Pomocou DCOM môžu občanom poskytovať elektronicky až 138 služieb od výberu daní a poplatkov, cez evidenciu psov až po poskytovanie sociálnych dávok.

Najrozsiahlejší projekt elektronizácie služieb pre občanov
Za prevádzkou DCOMu sú dve organizácie, ktoré na tento účel založili takzvané združenie DEUS (DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska). Štát v ňom zastupuje ministerstvo financií a samosprávu zase ZMOS. Ministerstvo poskytlo peniaze na spustenie projektu a prevádzku na úvodné dva roky, počas ktorých systém postupne nabiehal a obce sa „synchronizovali“. „Je to najrozsiahlejší projekt elektronizácie služieb pre občanov, a teda aj beh na dlhú trať. DCOM umožňuje občanom, ale aj úradníkom ťažiť z integrácie štátnych registrov. V praxi to znamená, že keď občan vypĺňa tlačivo, nemusí zadávať údaje, ktoré o ňom štát má k dispozícií, ako napríklad číslo občianskeho preukazu, rodné číslo alebo údaje o parcelách a nehnuteľnostiach, ktoré vlastní,“ hovorí Adrián Belánik zo združenia DEUS. Podľa princípu „jedenkrát a dosť“ by občan mal každý osobný údaj poskytnúť verejným inštitúciám iba raz. Potom by si ho štátne inštitúcie mali vymieňať medzi sebou a nezaťažovať ľudí zbytočne. Podľa odhadov združenia DEUS dokáže občan vďaka DCOMu ušetriť na jednom podaní v priemere až tri hodiny času.

Tento rok plánuje DEUS aktualizovať užívateľské rozhranie celého systému. „Každý, kto zažil prechod na novšiu verziu operačného systému vie, aká zásadná môže byť zmena vzhľadu. Preto sme strávili stovky hodín vylaďovaním a testovaním s reálnymi používateľmi,“ zdôrazňuje Jana Červinková zo združenia DEUS.

86 percent obcí a miest do roku 2020
Podľa analýzy prínosov systému by mal DCOM pri jednom podaní ušetriť úradníkovi v priemere jeden a pol hodiny času, občanovi dokonca až tri. „Celkovo úradníci získavajú vďaka DCOMu tisícky hodín času, ktoré môžu využiť pre občanov,“ myslí si Milan Muška.

ZMOS má podľa Milana Mušku záujem, aby systém využívalo čo najviac slovenských obcí a miest. Spoločne s ministerstvom financií preto plánujú spustenie druhej etapy, v ktorej chcú pripojiť ďalších zhruba 1 000 obcí. Štúdia uskutočniteľnosti predpokladá, že pri zapojení do DCOMu ušetrí priemerne veľká obec s 1 100 obyvateľmi ročne až 1 459 eur v porovnaní s inými riešeniami. „V roku 2020 by malo byť do projektu zapojených 86 percent miest a obcí Slovenska.“