Bratislava 14. júna (TASR) - Do roka po komunálnych voľbách prichádza v orgánoch mestských firiem k veľkým výmenám, miesto sa ujde aj takmer každému tretiemu poslancovi. Tieto zistenia priniesol rozsiahly výskum v oblasti politizácie a kontroly mestských firiem. Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)sa v ňom zameral na mestské firmy v 50 najväčších slovenských mestách.

Mestské firmy si verejnosť podľa analytičky Inštitútu SGI Veroniky Prachárovej často spája s netransparentnosťou, politickými obchodmi či s dohadzovaním lukratívnych pozícií osobám spriazneným vedeniu mesta. "Keďže nie je možné jednoducho zistiť iné prepojenia, v analýze sme sa zamerali primárne na to, do akej miery sú politici priamo zapojení do riadenia a vnútornej kontroly mestských firiem," priblížila.

Ukázalo sa, že z celkovo 1321 poslancov až 360 začalo po komunálnych voľbách 2014 pôsobiť v mestských firmách a takmer 80 z nich dokonca priamo v ich vedení. Pôsobenie poslancov v mestských firmách nemusí mať podľa inštitútu nevyhnutne negatívne dopady. Minimálne v prípade štatutárov - poslancov však môže dochádzať ku konfliktu záujmov, keďže o firmách, ktoré vedú, zároveň rozhodujú v zastupiteľstve. "Poslanci v dozorných radách zas často nemajú dostatočnú kvalifikáciu na riadne vykonávanie funkcie, čo sa následne odráža aj na celkovej kvalite vnútornej kontroly firiem," podotkol Inštitút SGI.

Poukazuje pritom aj na prepojenie medzi aktuálnou politickou garnitúrou a vedením mestských firiem, ktoré je dobre pozorovateľné aj pri personálnych výmenách. Až tretina všetkých štatutárov sa totiž vymenila do roka po konaní volieb, čo platí tak pre voľby 2014, ako aj pre predchádzajúce voľby v roku 2010. "Nemyslíme si, že by malo dôjsť k zabetónovaniu vedenia mestských firiem, avšak existujúce trendy vysokej fluktuácie po voľbách v zásade znemožňujú kvalitné riadenie a plánovanie. Zmenám štatutárov navyše nepredchádzajú ani transparentné výberové konania. Zo 126 mestských firiem, ktoré nám sprístupnili informácie, boli pozície súčasných štatutárov obsadené na základe výberových konaní len v 25 prípadoch," povedala Prachárová.

Vnútornú kontrolu mestských firiem vykonávajú dozorné rady, spoločnosti môže zároveň kontrolovať hlavný kontrolór mesta, Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) a obmedzene aj poslanci či samotní občania. Na otázku k zasadnutiam dozorných rád odpovedalo Inštitútu SGI iba 100 mestských firiem, pričom 12 z nich nemá dozornú radu vôbec vytvorenú. Pri ostatných firmách dozorné rady zasadali v rokoch 2010 až 2016 v priemere iba trikrát a menej ročne. Ich reálna činnosť sa podľa inštitútu ťažko kontroluje a zo správ predkladaných valnému zhromaždeniu vyplýva, že je často skôr formálna.

Inštitút SGI tvrdí, že NKÚ ani hlavní kontrolóri miest nemajú na efektívnu kontrolu mestských firiem dostatočné kapacity, keďže do ich pôsobnosti spadá množstvo ďalších subjektov. Až pri 34 z 50 najväčších miest neuskutočnili hlavní kontrolóri v rokoch 2010 až 2016 v mestských firmách ani jednu kontrolu ročne. NKÚ kontroloval v rokoch 2012-2016 spolu 25 mestských firiem.

Viaceré z nedostatkov je podľa inštitútu možné odstrániť správnym nastavením procesov, právomocí dozorných rád či úpravou interných dokumentov.