Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mesto, ktoré neposkytuje rovnomerné rozloženie širokého spektra služieb, kvalitného verejného priestoru a neprioritizuje lokálny život a obyvateľov, skôr či neskôr podľa Achbergera narazí na problémy.
Autor TASR
Bratislava 7. februára (TASR) – Mestá a samosprávy na celom svete vyjdú zo súčasnej pandémie nového koronavírusu značne transformované. Upozornil na to na webe Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) humánny geograf Samuel Achberger zo Sekcie verejných priestorov MIB. Pandémie menili podľa neho mestá od nepamäti a aj teraz ich čaká nová transformácia.
Moderné mestá, ako tvrdí, neboli navrhnuté s ohľadom na vysoko prenosné choroby, zároveň boli historicky formované práve pandémiami. "Krízy, ktoré choroby vyvolali naprieč históriou, spustili bezprecedentné pozitívne zmeny v mestotvorbe a je nepravdepodobné, že tentoraz to bude inak," píše Achberger. Ako nedávny príklad uvádza Hongkong, kde zistenie o prenose vírusu SARS cez prepojené vodovodné potrubia viedlo k reformám v správe a sanitácii odpadovej a pitnej vody. "To rapídne zvýšilo jej kvalitu," poznamenal s tým, že v Londýne počas 19. storočia rastúce obavy zo znečistenia a nedostatočnej hygieny viedli k zavedeniu moderného systému kanalizácie, k reforme modrej infraštruktúry a k otvoreniu prvých verejných parkov.
"Vysoko nákazlivé choroby ovplyvnili dizajn miest naprieč niekoľkými vrstvami, počnúc verejnými priestormi a končiac napojením domácností na tok a odtok vody," skonštatoval Achberger. Mesto, ktoré neposkytuje rovnomerné rozloženie širokého spektra služieb, kvalitného verejného priestoru a neprioritizuje lokálny život a obyvateľov, skôr či neskôr podľa Achbergera narazí na problémy. Počnúc gentrifikáciou a končiac pri prehrievaní či zlej kvalite ovzdušia. "Poučenie zo súčasnej pandémie by malo viesť k uvedomeniu si dôležitosti komplexného prístupu k mestotvorbe v závislosti od lokálneho kontextu, ktorý sa líši v závislosti od geografie," tvrdí. Pandémia nového koronavírusu podľa neho urýchlila transformácie mestského prostredia, keďže potreba trávenia času v kvalitnom verejnom priestore sa za posledné mesiace stala "viditeľnou hodnotovou prioritou" pre všetkých obyvateľov. "Presun spoločenského, kultúrneho, politického a ekonomického života do verejného priestoru je jednou z najviac viditeľných zmien a výziev v správe miest a obcí po celom svete," skonštatoval s tým, že nie je jasné, koľké zo zmien zostanú aj po pandémii.
Súčasná pandémia zanechá podľa neho hlbokú stopu na mestách po celom svete a v ideálnom prípade prinúti prehodnotiť rozvoj miest z viacerých prepojených spoločenských, kultúrnych, environmentálnych a ekonomických pohľadov. "Prioritou miest by nemalo byť vytvoriť iba mesto pre peších, iba zelené mesto či iba mesto rezistentné na choroby," uviedol Achberger. Podobne ako v minulosti aj dnes je podľa neho preto potrebné reflektovať na neustále meniace sa toky ľudí, zdrojov, financií či dát za účelom tvorby skutočne odolných miest. "V ktorých urbánne plánovanie a rozvoj pripraví mesto na udržateľný rast, adaptáciu a prežitie aj v čase kríz a šokov bez toho, aby trpelo zdravie obyvateľov či životného prostredia," poznamenal.
Moderné mestá, ako tvrdí, neboli navrhnuté s ohľadom na vysoko prenosné choroby, zároveň boli historicky formované práve pandémiami. "Krízy, ktoré choroby vyvolali naprieč históriou, spustili bezprecedentné pozitívne zmeny v mestotvorbe a je nepravdepodobné, že tentoraz to bude inak," píše Achberger. Ako nedávny príklad uvádza Hongkong, kde zistenie o prenose vírusu SARS cez prepojené vodovodné potrubia viedlo k reformám v správe a sanitácii odpadovej a pitnej vody. "To rapídne zvýšilo jej kvalitu," poznamenal s tým, že v Londýne počas 19. storočia rastúce obavy zo znečistenia a nedostatočnej hygieny viedli k zavedeniu moderného systému kanalizácie, k reforme modrej infraštruktúry a k otvoreniu prvých verejných parkov.
"Vysoko nákazlivé choroby ovplyvnili dizajn miest naprieč niekoľkými vrstvami, počnúc verejnými priestormi a končiac napojením domácností na tok a odtok vody," skonštatoval Achberger. Mesto, ktoré neposkytuje rovnomerné rozloženie širokého spektra služieb, kvalitného verejného priestoru a neprioritizuje lokálny život a obyvateľov, skôr či neskôr podľa Achbergera narazí na problémy. Počnúc gentrifikáciou a končiac pri prehrievaní či zlej kvalite ovzdušia. "Poučenie zo súčasnej pandémie by malo viesť k uvedomeniu si dôležitosti komplexného prístupu k mestotvorbe v závislosti od lokálneho kontextu, ktorý sa líši v závislosti od geografie," tvrdí. Pandémia nového koronavírusu podľa neho urýchlila transformácie mestského prostredia, keďže potreba trávenia času v kvalitnom verejnom priestore sa za posledné mesiace stala "viditeľnou hodnotovou prioritou" pre všetkých obyvateľov. "Presun spoločenského, kultúrneho, politického a ekonomického života do verejného priestoru je jednou z najviac viditeľných zmien a výziev v správe miest a obcí po celom svete," skonštatoval s tým, že nie je jasné, koľké zo zmien zostanú aj po pandémii.
Súčasná pandémia zanechá podľa neho hlbokú stopu na mestách po celom svete a v ideálnom prípade prinúti prehodnotiť rozvoj miest z viacerých prepojených spoločenských, kultúrnych, environmentálnych a ekonomických pohľadov. "Prioritou miest by nemalo byť vytvoriť iba mesto pre peších, iba zelené mesto či iba mesto rezistentné na choroby," uviedol Achberger. Podobne ako v minulosti aj dnes je podľa neho preto potrebné reflektovať na neustále meniace sa toky ľudí, zdrojov, financií či dát za účelom tvorby skutočne odolných miest. "V ktorých urbánne plánovanie a rozvoj pripraví mesto na udržateľný rast, adaptáciu a prežitie aj v čase kríz a šokov bez toho, aby trpelo zdravie obyvateľov či životného prostredia," poznamenal.
