Bratislava 6. apríla (TASR) - Umožniť zákonným zástupcom, aby ich dieťa bolo umiestnené do predškolskej starostlivosti s celodennou výchovou, ale iba vtedy, ak o to budú mať záujem. To bolo cieľom návrhu zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti, ktorý dnes väčšina v pléne Národnej rady SR nepodporila. Právnu normu predložili nezaradení poslanci Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková, Simona Petrík a Zuzana Zimenová.

"Od volieb uplynul už rok a téma nedostatku miest v škôlkach sa nepohla vpred. Preto predkladáme tieto návrhy zákonov," povedala Petrík s tým, že nedostatkom miest v škôlkach dávame signál, že mať deti je riziko a rodičovstvo neprebehne hladko.

Za naplnenie práva na miesto v škôlke mala zodpovedať obec, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt. "Vychádza sa pri tom z programového vyhlásenia vlády, ktorá sa zaviazala 'vytvárať podmienky na harmonický rozvoj rodín v celom komplexe od vzdelávania detí, podpory mladých rodín a vytvárania funkčných predškolských zariadení," uviedli poslanci. Súčasná situácia v obciach a mestách SR totiž podľa nich zákonným zástupcom nedáva záruku, že o ich dieťa bude v čase, keď má tri až šesť rokov, adekvátne postarané.

Nezaradeným poslancom neprešiel ani návrh zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách. Dôvodom predloženia právnej normy bola "faktická náročnosť zladenia rodičovstva a pracovného života mladých rodín, ktoré po dosiahnutí troch rokov veku dieťaťa nedokážu nájsť finančne dostupné miesto v materskej škole v mieste bydliska".

Vznik novej služby starostlivosti o dieťa v predškolskom veku mal za cieľ urýchlene rozšíriť ponuku pre rodičov o tzv. detské skupiny. "V Českej republike vzniklo od zavedenia detských skupín v roku 2014 do polovice roku 2016 približne 100 detských skupín, ktoré ponúkajú 1500 miest pre deti," argumentovali poslanci.

Tretím odmietnutým návrhom nezaradených je novela zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení. Cieľom právnej normy bolo rozšíriť možnosti individuálnej pomoci pre žiakov, prioritne v materských a základných školách, vrátane špeciálnych škôl, prostredníctvom osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školských sestier.

Plénum nepodporilo ani ďalší návrh tejto skupiny, ktorý mal zabezpečiť, aby platy zamestnancov vo verejnej sfére by začínali na úrovni minimálnej mzdy, ktorá je dnes 435 eur v hrubom. Podľa poslancov sa totiž neraz deje, že takíto zamestnanci nedostávajú ani minimálnu mzdu.

"Navrhujeme nastaviť najnižšiu mzdu na úrovni minimálnej mzdy, teda 435 eur, a najvyššiu mzdu na úrovni dvojnásobku minimálnej mzdy, 870 eur. Tým sa zabezpečí aj ich automatická valorizácia pri zvyšovaní minimálnej mzdy a ostatné platové triedy rovnomerne rozdelíme," povedal Beblavý. Návrh by podľa neho v priemere zdvihol plat o 100 eur mesačne 144.000 ľuďom, ktorí sú odmeňovaní podľa týchto tabuliek.

Piatou odmietnutou právnou normou nezaradených poslancov bola novela zákona o rodičovskom príspevku, ktorou chceli poslanci okolo Beblavého zaviesť flexibilné poberanie rodičovského príspevku. Výška mesačne vyplácaného rodičovského príspevku by závisela od počtu mesiacov, za ktorý sa ho rodič rozhodne vyčerpať.

Celkovú sumu 6396 eur, ktorú by rodič získal za celú dobu poberania rodičovského príspevku, by bolo možné vybrať aj skôr ako dieťa dosiahne tri roky veku. Navrhovali, aby dolnou hranicou výberu rodičovského príspevku boli dva roky veku dieťaťa. Výška rodičovského príspevku sa tak mala pohybovať od 213,20 eura až do 355,33 eura, ak by si rodič skrátil poberanie poberania rodičovského príspevku do dvoch rokov veku dieťaťa. Rovnaký systém sa podľa poslancov osvedčil a funguje v Českej republike, kde zavádzajú štvrtú rýchlosť čerpania, lebo rodičia túto možnosť radi využívajú.