Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda SOPK európsku integráciu označil za jedinečný projekt so vznešeným cieľom – úzkou spoluprácou zabrániť konfliktom a vytvoriť podmienky pre hospodársky rast.
Autor TASR
Bratislava 7. septembra (TASR) – Nadchádzajúce stretnutie predstaviteľov členských krajín Európskej únie v Bratislave by malo priniesť prehodnotenie tých politík, ktoré ich rozdeľujú, a sústrediť sa na to, čo všetkých spája. Uviedol to pre TASR predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók v súvislosti s neformálnym summitom lídrov EÚ, ktorý sa bude konať 16. septembra v hlavnom meste SR.
Občania členských štátov podľa neho stretnutie očakávajú s nádejou, že bude zamerané na kľúčové otázky ďalšieho vývoja integrácie a najmä na prehodnotenie tých politík únie, ktoré krajiny nespájajú, ale rozdeľujú. Európsku integráciu označil za jedinečný projekt so vznešeným cieľom – úzkou spoluprácou zabrániť konfliktom a vytvoriť podmienky pre hospodársky rast.
Mihók sa domnieva, že ciele únie tak, ako boli zadefinované už v 50. rokoch minulého storočia, zostávajú naďalej platné, aj keď ich dimenzia a prostredie, v ktorom sa realizujú, sa zásadne zmenili. „Dnes je rozhodujúca stratégia a realizácia naplnenia týchto cieľov. Cesta k naplneniu našich cieľov ide cez funkčnú a výkonnú EÚ, ktorá slúži záujmom členských krajín a ich občanom, a nie naopak. Podľa môjho názoru je to jediná cesta zabezpečujúca budúci rozvoj. Je to cesta, na ktorej musíme rozvíjať to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje,“ zdôraznil.
Predseda SOPK pripomenul, že v minulosti sa vždy uskutočňovali tie spoločné projekty, na ktorých participovali všetky členské krajiny. Neskôr však prišli projekty ako Schengen a euro, ktoré neoslovili všetky členské štáty, a preto majú podľa neho silný dezintegračný náboj. „V ďalších spoločných krokoch by sme mali mať na zreteli napĺňanie pôvodnej myšlienky integrácie. Nie je totiž možné pokračovať rýchlosťou otvárania ďalších projektov, keď viaceré z minulosti nie sú dotiahnuté dodnes,“ konštatoval.
Takisto podľa Mihóka nie je možné teritoriálne rozširovať EÚ bez plnej integrácie súčasných nových členov. „Nemôžeme zodpovedne hovoriť o dosiahnutom vysokom stupni integrácie, pokiaľ budeme EÚ stále deliť na starých a nových členov, na eurozónu a ostatných, členské štáty v Schengene a mimo Schengenu. Jednoznačne hrozí situácia, že tu nemáme jednu Európsku úniu, ale minimálne tri či štyri,“ uzavrel.
Občania členských štátov podľa neho stretnutie očakávajú s nádejou, že bude zamerané na kľúčové otázky ďalšieho vývoja integrácie a najmä na prehodnotenie tých politík únie, ktoré krajiny nespájajú, ale rozdeľujú. Európsku integráciu označil za jedinečný projekt so vznešeným cieľom – úzkou spoluprácou zabrániť konfliktom a vytvoriť podmienky pre hospodársky rast.
Mihók sa domnieva, že ciele únie tak, ako boli zadefinované už v 50. rokoch minulého storočia, zostávajú naďalej platné, aj keď ich dimenzia a prostredie, v ktorom sa realizujú, sa zásadne zmenili. „Dnes je rozhodujúca stratégia a realizácia naplnenia týchto cieľov. Cesta k naplneniu našich cieľov ide cez funkčnú a výkonnú EÚ, ktorá slúži záujmom členských krajín a ich občanom, a nie naopak. Podľa môjho názoru je to jediná cesta zabezpečujúca budúci rozvoj. Je to cesta, na ktorej musíme rozvíjať to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje,“ zdôraznil.
Predseda SOPK pripomenul, že v minulosti sa vždy uskutočňovali tie spoločné projekty, na ktorých participovali všetky členské krajiny. Neskôr však prišli projekty ako Schengen a euro, ktoré neoslovili všetky členské štáty, a preto majú podľa neho silný dezintegračný náboj. „V ďalších spoločných krokoch by sme mali mať na zreteli napĺňanie pôvodnej myšlienky integrácie. Nie je totiž možné pokračovať rýchlosťou otvárania ďalších projektov, keď viaceré z minulosti nie sú dotiahnuté dodnes,“ konštatoval.
Takisto podľa Mihóka nie je možné teritoriálne rozširovať EÚ bez plnej integrácie súčasných nových členov. „Nemôžeme zodpovedne hovoriť o dosiahnutom vysokom stupni integrácie, pokiaľ budeme EÚ stále deliť na starých a nových členov, na eurozónu a ostatných, členské štáty v Schengene a mimo Schengenu. Jednoznačne hrozí situácia, že tu nemáme jednu Európsku úniu, ale minimálne tri či štyri,“ uzavrel.
