Bratislava 22. septembra (TASR) - Rozvojová pomoc Slovenskej republiky v prvom rade smeruje do Európy, a to až 55 percent, pritom najhoršie sú na tom Ázia a Afrika. V úvode štvrtého rokovacieho dňa 54. schôdze Národnej rady SR to uviedol poslanec KDH Jozef Mikloško počas rozpravy k novému zákonu o rozvojovej spolupráci.

Mikloškovi sa nepozdáva, že len 31 percent z objemu pomoci dávame najchudobnejším krajinám a viac ako 60 percent stredným. "Nepodporujeme chudobných," myslí si Mikloško.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) reagoval, že z hľadiska rozvojovej pomoci má Slovensko tri prioritné krajiny. "Keňa preto, lebo tam máme roky naše mimovládky, ktoré podporujeme. Druhou krajinou je Afganistan a treťou Moldavsko, lebo má záujem ísť podobnou cestou ako my. Je to malá krajina a my ju vieme ovplyvniť a zmeniť tam veci. Pomáhame europeizovať tamojšiu štátnu správu," vysvetlil minister.

Podľa Lajčáka SR môže posielať svoje prostriedky do krajín Afriky a Ázie, kde sme však nikdy neboli. "Nemáme tam skúsenosť ani partnerov a rozplynú sa ako dym vo vetre. Hlavnou pridanou hodnotou našej rozvojovej pomoci je naša transformačná skúsenosť. Logicky ju nebudeme ponúkať subsaharskej Afrike, ale západnému Balkánu a v krajinách na východ od našich hraníc," uzavrel.

Právna norma z dielne ministerstva zahraničných vecí hovorí, že Slovensko už nemá poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc, ale rozvojovú spoluprácu. Ministerstvo odôvodňuje potrebu zmien tým, že súčasná právna úprava je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce nevyhovujúca. Nedostatočne upravuje niektoré jej nástroje a v prípade dotácií je neflexibilná a limitujúca.

Zákon vymedzuje subjekty, ktoré sa okrem orgánov verejnej správy budú podieľať na realizácii slovenskej rozvojovej spolupráce. Ide najmä o mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty a vedecko-výskumné inštitúcie.

Rozvojová spolupráca by sa mala poskytovať formou dotácie, finančného príspevku, zadaním zákazky, darovaním hnuteľného majetku štátu, vládnymi štipendiami, odpustením dlhu či poskytnutím zvýhodneného vývozného úveru. Zákon pripúšťa aj ďalšie nástroje.

O úplnom alebo čiastočnom odpustení dlhu partnerskej krajine by mala rozhodovať vláda na návrh Ministerstva financií SR. Pri určení rozsahu sa bude posudzovať vplyv tohto kroku na schodok rozpočtu verejnej správy Slovenska. O odpustení dlhu sa uzatvorí s partnerskou krajinou medzinárodná zmluva.

M. Vášáryová: Cítime sa chudobní a chceme, aby bolo pomáhané nám

Slovenská republika dáva na rozvojovú pomoc málo, lebo na Slovensku sa cítime chudobní a chceme, aby bolo pomáhané nám. V parlamentnej rozprave k návrhu nového zákona o rozvojovej spolupráci to vyhlásila poslankyňa NR SR Magdaléna Vášáryová (nezaradená).

"Cítime, že nemáme dosť. Bola som teraz v Berlíne a ak porovnám ulice v Berlíne a Bratislave, sme rozvojová krajina. Ale to neznamená, že nepatríme medzi 32 najrozvinutejších krajín sveta," upozornila poslankyňa. Podľa jej slov preto musíme začať pracovať s verejnou mienkou a vytvárať tlak, aby sme na rozvojovú pomoc dávali viac. "Musíme trvať na tom, aby bola o rozvojovej pomoci verejná debata," odkázala.

Martin Poliačik (SaS) sa domnieva, že ak by bola rozvojová pomoc cielená a posledných desať či 15 rokov ju brali vážne všetky zainteresované krajiny, možno niektorí súčasní utečenci nemuseli vôbec odísť z domu. "Tieto peniaze môžu zabrániť, aby ľudia končili v utečeneckých táboroch. To nie je len charita, ale môžu to byť programovo a účelovo vynaložené peniaze, ktoré zabraňujú budúcim krízam," podotkol.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) súhlasí, že na rozvojovú pomoc dávame málo. Priznal, že súčasných 0,084 percenta HDP je pod našimi záväzkami. "Dohodli sme sa s ministrom financií, že budeme počnúc rokom 2016 každoročne zvyšovať objem prostriedkov na priamu bilaterálnu rozvojovú pomoc o desať percent ročne. Nie je to zázrak, ale je to záväzok a nejaký trend. O nejaký posun sa snažíme," dodal minister.