Bratislava 16. novembra (TASR) - Návrh zákona o rozvojovej spolupráci dáva do rúk ministra zahraničných vecí všetku moc nad rozvojovou pomocou. Tvrdí to poslanec NR SR za KDH Jozef Mikloško, ktorý s tým nesúhlasí. V parlamente predložil pozmeňujúce návrhy.

Priveľké kompetencie šéfa slovenskej diplomacie vidí v tom, že minister zriaďuje svoju Agentúru pre rozvoj, menuje svoju najmenej trojčlennú komisiu pre posudzovanie dotácií, finančných príspevkov a ďalších transakcií.

"Na základe odporúčania svojej komisie minister rozhoduje, pričom na základe tohto zákona môže poskytovať finančné príspevky, rovnako aj iné ústredné orgány, aj bez žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov," upozornil v pléne Mikloško.

Poukázal aj na to, že finančnými transakciami má byť podľa zákona poverená Eximbanka, pričom pracovníci poverení jej kontrolou majú byť zákonom zaviazaní mlčanlivosťou.

"Dávať finančné príspevky zo štátneho rozpočtu bez predloženia žiadosti o ich poskytnutie, pričom ich udelenie závisí iba od vôle jedného človeka, je nesprávne," vyhlásil Mikloško s tým, že vykonávanie kontroly nad spravovaním financií má byť transparentné.

Záväzok dodržiavania mlčanlivosti pracovníkov ministerstva financií o všetkých skutočnostiach kontroly, aj po skončení pracovnoprávnych vzťahov, je podľa Mikloška nadbytočný. Podľa neho problematické časti treba zo zákona vypustiť.

Vládny návrh zákona mení okrem iného terminológiu. Slovensko by už teda nemalo poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc, ale rozvojovú spoluprácu. Zákon má vymedziť subjekty, ktoré sa okrem orgánov verejnej správy budú podieľať na realizácii slovenskej rozvojovej spolupráce. Ide najmä o mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty a vedecko-výskumné inštitúcie.

Podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nominant Smeru-SD) by táto oblasť mala byť otvorená aj pre mimovládne organizácie mimo Slovenska.

Rozvojová spolupráca sa má poskytovať formou dotácie, finančného príspevku, zadaním zákazky, darovaním hnuteľného majetku štátu, vládnymi štipendiami, odpustením dlhu či poskytnutím zvýhodneného vývozného úveru.

Zákon pripúšťa, vzhľadom na efektivitu a adresnosť poskytovanej rozvojovej spolupráce, aj ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda. Novým nástrojom je už uvedené zadávanie zákazky, a to konkrétne na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb.