Rodinám podľa Mikloška nepomáhajú ani geopolitická situácia, vojny, či zhoršujúce sa ekonomické parametre.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR) - Základným problémom väčšiny duševných problémov detí je rozpad rodiny. V súčasnosti sa zvyšujú reaktívne poruchy, teda reakcie na patologické vzťahy v ktorých deti žijú a tie sa najviac vyskytujú v problémových rodinách. Najviac tieto patologické javy nastávajú, keď sa rodina rozpadá, alebo v priebehu komplikovaných dlhotrvajúcich rozvodov. Upozornil na to komisár pre deti Jozef Mikloško v súvislosti s problematikou duševného zdravia detí.
Podľa posledného prieskumu Úradu komisára pre deti (ÚKPD) vyplynulo, že jeden z najčastejších strachov detí je, že budú odlúčené od niektorého z rodičov, prípadne od oboch. "Stále dookola opakujem, že ak chceme pomôcť deťom, musíme pomôcť v prvom rade rodinám," apeluje.
Rodinám podľa Mikloška nepomáhajú ani geopolitická situácia, vojny, či zhoršujúce sa ekonomické parametre. Za problematickú považuje aj závislosť detí na mobiloch. "Ak by tento čas trávili plnohodnotne napríklad so svojimi rodičmi rozvojom zdravých medziľudských vzťahov, predstavte si, akú zmenu by to prinieslo. Ekonomický tlak na rodiny spôsobuje, že rodičia často v snahe zabezpečiť rodinu nemajú čas na výchovu a sú pod neustálym stresom," konštatoval.
V tejto súvislosti ozrejmil, že ÚKPD má na túto tému pracovnú skupinu. Plánujú vypracovať program SOS duševného zdravia pre deti a mládež, ktorý by chceli predstaviť v priebehu októbra. Pripravujú aj okrúhle stoly, online stretnutia s prednostami a primármi psychiatrických oddelení, seminár o duševnom zdraví aj ďalší seminár o mobilných technológiách.
Na jeseň plánuje ÚKPD zrealizovať aj veľký reprezentatívny prieskum názorov detí aj na otázky duševného zdravia. Plánujú ho aj z dôvodu, že na každoročný nárast duševných chorôb a porúch u detí upozorňujú aj lekári. "Detskí psychiatri upozorňujú, že za posledných 10 rokov sa zvýšili o viac ako 100 percent. Súvisí to najmä s poruchami správania a veľkým tlakom, ktorému sú vystavené, keďže doba aj spoločnosť sa dynamicky mení, narastajú požiadavky a tlak, čo spôsobuje podvedomý stres a strach zo zlyhania," dodal Mikloško a uzavrel, že deti potrebujú rásť v bezpečnom prostredí.
Podľa posledného prieskumu Úradu komisára pre deti (ÚKPD) vyplynulo, že jeden z najčastejších strachov detí je, že budú odlúčené od niektorého z rodičov, prípadne od oboch. "Stále dookola opakujem, že ak chceme pomôcť deťom, musíme pomôcť v prvom rade rodinám," apeluje.
Rodinám podľa Mikloška nepomáhajú ani geopolitická situácia, vojny, či zhoršujúce sa ekonomické parametre. Za problematickú považuje aj závislosť detí na mobiloch. "Ak by tento čas trávili plnohodnotne napríklad so svojimi rodičmi rozvojom zdravých medziľudských vzťahov, predstavte si, akú zmenu by to prinieslo. Ekonomický tlak na rodiny spôsobuje, že rodičia často v snahe zabezpečiť rodinu nemajú čas na výchovu a sú pod neustálym stresom," konštatoval.
V tejto súvislosti ozrejmil, že ÚKPD má na túto tému pracovnú skupinu. Plánujú vypracovať program SOS duševného zdravia pre deti a mládež, ktorý by chceli predstaviť v priebehu októbra. Pripravujú aj okrúhle stoly, online stretnutia s prednostami a primármi psychiatrických oddelení, seminár o duševnom zdraví aj ďalší seminár o mobilných technológiách.
Na jeseň plánuje ÚKPD zrealizovať aj veľký reprezentatívny prieskum názorov detí aj na otázky duševného zdravia. Plánujú ho aj z dôvodu, že na každoročný nárast duševných chorôb a porúch u detí upozorňujú aj lekári. "Detskí psychiatri upozorňujú, že za posledných 10 rokov sa zvýšili o viac ako 100 percent. Súvisí to najmä s poruchami správania a veľkým tlakom, ktorému sú vystavené, keďže doba aj spoločnosť sa dynamicky mení, narastajú požiadavky a tlak, čo spôsobuje podvedomý stres a strach zo zlyhania," dodal Mikloško a uzavrel, že deti potrebujú rásť v bezpečnom prostredí.