Tlačová konferencia po rokovaní Prezídia SDKÚ-DS 12. marca 2012 v Bratislave. Mikuláš Dzurinda na nej oznámil abdikáciu z postu predsedu strany.Foto: TASR/Michal Svítok
Oznámil to po dnešnom rokovaní straníckeho Prezídia s tým, že dôvodom je nepriaznivý volebný výsledok strany.Funkciu v strane dali aj Milan Hort a Kamil Homoľa.Aký bude osud Mikloša, nie je známy.
Bratislava 12. marca (TASR)-Mikuláš Dzurinda sa nebude na straníckom kongrese uchádzať o post predsedu. Oznámil to po dnešnom rokovaní straníckeho Prezídia s tým, že dôvodom je nepriaznivý volebný výsledok jeho politického subjektu. O stranícky post sa nebude uchádzať ani podpredseda strany Milan Hort. "Preberám plnú politickú zodpovednosť za to, že stredopravé strany nedokázali zostaviť vládu a SDKÚ-DS nedokázala prispieť tak, ako má potenciál prispievať," vysvetlil Dzurinda s tým, že bude podporovať kandidatúru Lucie Žitňanskej na lídra strany.
Tu bude player
K výmene podľa jeho slov dôjde prirodzeným spôsobom, aký si vždy želal. "Som presvedčený, že pani Žitňanská má všetky predpoklady na reštart našej modrej," konštatoval.Dzurinda ako poslanec
Poslanecký mandát si Dzurinda ponechá a chcel by pôsobiť ako radový člen zahraničného výboru. "K témam vnútornej politiky sa budem vyjadrovať v miere krajnej nevyhnutnosti. Všetko ostatné prenechám novému vedeniu strany," uistil.
Aj keď formálne prestane byť Dzurinda predsedom až po kongrese, ktorý sa uskutoční 19. mája, už od dnešného dňa bude stranu reprezentovať navonok Žitňanská. "Som presvedčená že SDKÚ-DS stojí za to a že táto strana má potenciál na reštart," povedala.
Tu bude player
Na otázku, v čom bude iná ako Dzurinda, zatiaľ odpoveď nedala. "Kongres rozhodne o tom, kto bude predseda. Tam vystúpim s prejavom, kde predstavím svoju predstavu vedenia strany," avizovala Žitňanská.
Osud MiklošaZamyslený podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš počas volebnej nociFoto: TASR/Pavel Neubauer
Aký bude osud podpredsedu strany Ivana Mikloša, zatiaľ nie je jasné. Dnes na rokovaní Prezídia nebol lebo je v Bruseli. "Nedokážem odpovedať zaňho," reagoval Dzurinda.
Dvojnásobný expremiér si nemyslí, že je na jeho odchod neskoro a že to mal urobiť už pred voľbami. "Sú veci, ktoré sa nedajú odmerať. Mojim jediným vodítkom je moje svedomie a politické presvedčenie. Aj dnes mi hovorí jedno aj druhé, že by som urobil ťažkú chybu, keby som sa vzdal pred voľbami. Čo ak by sme dosiahli len štyri percentá?" pýtal sa.
Funkciu ponúkol aj HomoľaZľava podpredsedovia strany SDKÚ-DS Milan Hort, Ivan Mikloš, predseda strany SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, podpredsedníčka SDKÚ-DS Lucia Žitňanská, minister školstva SR Eugen Jurzyca a a vedúci centrálneho volebného štábu Kamil Homoľa prichádzajú na tlačovú konferenciu na tému volebnej kampane 2012 v Bratislave 15. novembra 2011.Foto: TASR/Michal Svítok
Funkciu v strane dal k dispozícii aj riaditeľ Ústrednej kancelárie SDKÚ-DS a predseda volebného štábu Kamil Homoľa.
Galbavý: Dzurinda , sa mal vzdať pred voľbami
Líder SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda sa mal vzdať straníckej funkcie ešte pred voľbami. Pred dnešným zasadnutím Prezídia SDKÚ-DS, kde sa má riešiť ďalšia politická budúcnosť vedenia strany, to vyhlásil člen Prezídia Tomáš Galbavý.
Volebný výsledok SDKÚ-DS podľa jeho slov ukazuje, že bolo chybou, že sa Dzurinda nevzdal ešte pred voľbami. Na otázku, či sa vzdá dnes, odpovedal Galbavý protiotázkou, či už nie je neskoro.
Galbavý, ktorý v predvolebnom videu prestrihával červený drôt, si aj napriek neúspechu strany myslí, že prestrihol ten správny. "No vtedy som ešte nevedel, že volebný výsledok bude vyzerať ako Waterloo. Veľa som o ňom čítal, ale teraz som zažil na vlastnej koži, ako to v politickom živote vyzerá," povedal s tým, že on bude do budúcnosti podporovať Luciu Žitňanskú, ktorá avizovala kandidatúru na predsednícky post.
Hort a Galbavý mimo parlamentu
Podpredseda strany Milan Hort, ktorý sa rovnako ako Galbavý do NR SR nedostal, si myslí, že Ivan Mikloš by mal ostať podpredsedom strany. "Poradíme sa a dozviete sa všetko. Názor mám, ale v tejto chvíli si ho nechám pre seba," odvetil na otázky o ďalšom osude straníckeho vedenia.
Tu bude player
Fedor podporuje zmeny v strane
Martin Fedor je podľa vlastných slov podporovateľom zmeny v strane. "Som rád, že sa Žitňanská rozhodla kandidovať," podotkol. O tom, že záujem o tento post má údajne aj bratislavský župan Pavol Frešo, Fedor nepočul. Či dnes Dzurinda zloží funkciu, Fedor špekulovať nechcel.
SDKÚ-DS získala v sobotňajších (10.3.) parlamentných voľbách 155.744 hlasov (6,09 percenta). V porovnaní s rokom 2010 tak strana prišla o viac ako 200.000 voličov.
Strany sa vyjadrujú k rozhodnutiu M. Dzurindu iba stručne
Reakcia SaS "Prišlo na naše slová, ale stalo sa to päť minút po dvanástej. Keby to urobil skôr, voľby by mohli pre pravicu dopadnúť úplne inak," reagoval na Dzurindov krok líder SaS Richard Sulík.
Podpredseda liberálov Ľubomír Galko dodal, že rozhodnutie Dzurindu rešpektuje. "No a to, že zostáva poslancom, má na to právo, ktoré získal vo voľbách" uviedol.
OĽaNO
Podľa lídra hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Igora Matoviča ide zo strany Dzurindu o "pochopiteľný krok". Bližšie postoj hnutia k tejto záležitosti nechcel rozvíjať.
KDH"Nevidíme dôvod to komentovať, je to ich vnútorná záležitosť," povedal hovorca KDH Matej Kováč.
SMER-SD
Podobne ako KDH sa k situácii vyjadroval aj Smer-SD. "Nebudeme komentovať vnútorné procesy v iných politických stranách," odkázal hovorca sociálnych demokratov Erik Tomáš.
Názor politológov
Novou predsedníčkou SDKÚ-DS sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane súčasná podpredsedníčka strany a dosluhujúca ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Pre TASR to povedal politológ Rastislav Tóth, ktorý si myslí, že podpora súčasného šéfa strany v jej prospech nie je náhodná.
"Dzurindovi ide o to, aby sa nedostal nejaký silnejší protivník do čela politickej strany, pretože myslím si, že sa pokúsi o comeback v priebehu pol roka, maximálne roka. Ak by tam prišiel trebárs Pavol Frešo, tak toho by veľmi ťažko zosadil, ale Žitňanskú zosadí bez problémov," komentoval politológ.
Šéfka justície by podľa Tótha v takomto scenári zohrala úlohu človeka, ktorý by mal vylepšiť obraz strany v očiach verejnosti. "Ak sa jej to podarí, tak potom to bude ten istý osud ako s Ivetou Radičovou," doplnil.
Rastislav Tóth, ako aj politický analytik Ján Baránek sa nezávisle od seba zhodli, že rozhodnutie Dzurindu prichádza neskoro. "Ak by mu išlo o politickú stranu, tak to malo prísť oveľa skôr," konštatoval Tóth. "Uvidíme, čo bude na kongrese... Aj Ivan Mikloš by sa mal stiahnuť a stará garnitúra SDKÚ by mala ísť do úzadia. Veď už sa ani Milan Hort nedostal do parlamentu," doplnil Baránek.
TASR prináša profil Mikuláša Dzurindu
Narodil sa 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku, okres Levoča. V 1979 vyštudoval Fakultu ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravy a spojov (VŠDS) v Žiline. Pracoval ako ekonomický analytik vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline a ako riaditeľ pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave. Bol námestníkom ministra dopravy a spojov SR pre ekonomiku (1991-1992), ministrom dopravy, spojov a verejných prác SR (marec-december 1994) a dve funkčné obdobia predsedom vlády SR (30. októbra 1998 - 4. júla 2006).
Politicky sa začal Mikuláš Dzurinda angažovať v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) ako jeden z jeho zakladajúcich členov, pri ktorom zakladal klub a zväz dopravy. Od roku 1993 do júna 1998 bol podpredsedom KDH pre ekonomiku. S cieľom vyhrať parlamentné voľby v septembri 1998 vznikla Slovenská demokratická koalícia (SDK). Lídrami SDK boli spoločne všetci predsedovia jej členských strán a hovorcom sa stal od 1. októbra 1997 Mikuláš Dzurinda z KDH a od 4. júla 1998 jej predsedom. Začiatkom septembra 1999 oznámil M. Dzurinda svoj návrat do KDH a využil vtedy platný inštitút dvojakého členstva (SDK-KDH). Dňa 14. februára 2000 vystúpil Mikuláš Dzurinda z KDH.
V roku 1992 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR), od novembra 1994 do konca prvého volebného obdobia NR SR (1998) a od júla 2006 do júla 2010 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). V rokoch 1994-1998 bol členom Výboru pre financie, rozpočet a menu a od roku 2006 členom Zahraničného výboru NR SR.
Od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 bol Mikuláš Dzurinda po prvý raz predsedom vlády SR. Zostavil ju v koalícii so stranami SMK, SDĽ a SOP. V tomto období bol dvakrát poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Po prvý raz v období od októbra 1998 do konca mája 1999 a potom v súvislosti s chorobou prezidenta SR Rudolfa Schustera od 3. júla 2000 do 31. júla 2000.
Vtedajší predseda vlády SR a vtedy tiež predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda avizoval 17. januára 2000 založenie nového politického subjektu. Ustanovujúci kongres SDKÚ sa uskutočnil 17. a 18. novembra 2000 v Bratislave. Jeho delegáti si za predsedu zvolili Mikuláša Dzurindu a v tejto funkcii ho potvrdili delegáti všetkých ďalších kongresov strany a tento stranícky post zastáva do súčasnosti.
V primárnych voľbách SDKÚ začiatkom marca 2002 vyhral súboj o lídra SDKÚ s Ivanom Šimkom. SDKÚ viedol do septembrových parlamentných volieb 2002. V parlamentných voľbách v roku 2002 získala SDKÚ 15,9 percenta hlasov a 28 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a vytvorila spolu s KDH, SMK a ANO vládnu koalíciu. Prezident SR Rudolf Schuster vymenoval 16. októbra 2002 novú vládu, ktorej predsedom sa druhýkrát stal Mikuláš Dzurinda.
V apríli 2003 sa SDKÚ stala členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI), od 1. mája 2004 členom Európskej ľudovej strany. Predsedu strany Mikuláša Dzurindu zvolili 12. februára 2004 za viceprezidenta CDI.
V závere roka 2005 stratil podporu poslancov za kresťanskú demokraciu a liberálov. Vo februári 2006 na protest nepredloženia a neschválenia zmluvy vo výhrade vo svedomí medzi SR a Vatikánom odišlo KDH z vlády (druhej vlády Mikuláša Dzurindu).
Mimoriadny kongres SDKÚ 21. januára 2006 rozhodol o zlúčení strany s Demokratickou stranou. Nový politický subjekt dostal názov SDKÚ-DS a Mikuláš Dzurinda zostal jeho predsedom.
V predčasných parlamentných voľbách 2006 SDKÚ-DS získala 18,35 percenta hlasov a 31 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a odišla do opozície.
Dňa 19. februára 2008 otvoril podpredseda SDKÚ-DS Juraj Liška diskusiu, ktorá sa mala zamerať na generačnú výmenu vo vedení strany a vyzval predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu, aby odstúpil. Liškovu požiadavku vedenie strany ani radoví členovia nepodporili.
Vo voľbách do slovenského parlamentu 12. júna 2010 získala SDKÚ-DS 15,42 percenta hlasov a 28 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládu SR spoločne s SaS, KDH a stranou Most-Híd. Oficiálnym kandidátom SDKÚ-DS na post predsedu vlády bola od 15. júna 2010 volebná líderka strany Iveta Radičová. Jednohlasne o tom rozhodlo stranícke prezídium, Mikuláš Dzurinda však zostal v pozícii predsedu strany. Prezident Ivan Gašparovič 9. júla 2010 vymenoval do funkcií ministrov novej vlády, Mikuláš Dzurinda je ministrom zahraničné veci SR.
Pre chýbajúce hlasy poslancov SaS, troch poslancov z OKS a troch Obyčajných ľudí nebol 11. októbra 2011 schválený dočasný euroval, a tým padla vláda SR, pretože neúspešné hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde SR. Výmenou za túto podporu bolo skrátenie funkčného obdobia parlamentu o viac ako dva roky a vypísanie predčasných parlamentných volieb na 10. marca 2012.
V roku 2002 vyšla Mikulášovi Dzurindovi kniha s názvom Kde je vôľa, tam je cesta. Na Žilinskej univerzite (ŽU) si prevzal 17. septembra 2003 čestný titul Doctor honoris causa. Titul mu udelila Vedecká rada ŽU na svojom májovom zasadnutí na návrh vedenia univerzity pri príležitosti 50. výročia akademickej existencie univerzity, na ktorej (bývalá VŠDS) aj vyštudoval.
