Rada ministrov zvážila aj možnosť, že prílev ukrajinských utečencov sa zvýši, a v tejto súvislosti Európania hovoria o potrebe spolupráce pri presune utečencov do ďalších krajín.
Autor TASR
Brusel 28. marca (TASR) - Slovensko víta návrhy na flexibilnejšie využívanie zdrojov z eurofondov pri prijímaní opatrení v prospech utečencov z Ukrajiny. Uviedol to minister vnútra SR Roman Mikulec po skočení pondelkového mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Minister pripomenul, že hlavnou témou rokovaní bola situácia na Ukrajine s dôrazom na to, ako členské krajiny EÚ zvládajú nápor utečencov pred vojnou a ako medzi sebou v tejto veci spolupracujú. V Bruseli informoval o situácii na Slovensku, o počte prijatých utečencov, schválených legislatívnych zmenách a opatreniach na ich ubytovanie a možnosť sa zamestnať.
Podľa jeho slov je veľmi dôležitá finančná pomoc, ktorú môžu krajiny eurobloku dostať zo strany Európskej komisie. "Komisia prisľúbila, že finančné prostriedky, ktoré sú dostupné, budú oveľa flexibilnejšie. Budú sa môcť používať aj prostriedky z fondov, ktoré mali byť pôvodne určené na iné ciele," vysvetlil Mikulec.
Rada ministrov zvážila aj možnosť, že prílev ukrajinských utečencov sa zvýši, a v tejto súvislosti Európania hovoria o potrebe spolupráce pri presune utečencov do ďalších krajín. Rumunsko prisľúbilo vytvoriť centrum, ktoré umožní rýchlejší a transparentný transfer utečencov z Ukrajiny do iných členských krajín EÚ. Slovensko vytvorenie takejto platformy podporuje, upozornil minister vnútra.
EÚ chce podľa jeho slov zabrániť obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu ľudí, čo sú reálne hrozby pre utečencov, ktorí po úteku z Ukrajiny hľadajú ochranu v Európe. Mikulec pripomenul, že krajiny EÚ na dennej báze spolupracujú s Europolom a ďalšími špecializovanými agentúrami EÚ.
"Na Slovensku bolo doteraz 15 podozrení na takéto prípady, ale zatiaľ sa nepotvrdil ani jeden," opísal situáciu Mikulec.
Minister považuje za rovnako dôležité debaty o potrebe výmeny informácií o utečencoch medzi členskými krajinami EÚ, čo sa týka už ich registrácie na hranici. Spresnil, že ide o snahu vytvoriť jednotnú databázu, aby si krajiny a aj jednotlivé agentúry EÚ v prípade potreby medzi sebou flexibilne vymieňali informácie o osobách, ktoré v Únii získali dočasnú ochranu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Minister pripomenul, že hlavnou témou rokovaní bola situácia na Ukrajine s dôrazom na to, ako členské krajiny EÚ zvládajú nápor utečencov pred vojnou a ako medzi sebou v tejto veci spolupracujú. V Bruseli informoval o situácii na Slovensku, o počte prijatých utečencov, schválených legislatívnych zmenách a opatreniach na ich ubytovanie a možnosť sa zamestnať.
Podľa jeho slov je veľmi dôležitá finančná pomoc, ktorú môžu krajiny eurobloku dostať zo strany Európskej komisie. "Komisia prisľúbila, že finančné prostriedky, ktoré sú dostupné, budú oveľa flexibilnejšie. Budú sa môcť používať aj prostriedky z fondov, ktoré mali byť pôvodne určené na iné ciele," vysvetlil Mikulec.
Rada ministrov zvážila aj možnosť, že prílev ukrajinských utečencov sa zvýši, a v tejto súvislosti Európania hovoria o potrebe spolupráce pri presune utečencov do ďalších krajín. Rumunsko prisľúbilo vytvoriť centrum, ktoré umožní rýchlejší a transparentný transfer utečencov z Ukrajiny do iných členských krajín EÚ. Slovensko vytvorenie takejto platformy podporuje, upozornil minister vnútra.
EÚ chce podľa jeho slov zabrániť obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu ľudí, čo sú reálne hrozby pre utečencov, ktorí po úteku z Ukrajiny hľadajú ochranu v Európe. Mikulec pripomenul, že krajiny EÚ na dennej báze spolupracujú s Europolom a ďalšími špecializovanými agentúrami EÚ.
"Na Slovensku bolo doteraz 15 podozrení na takéto prípady, ale zatiaľ sa nepotvrdil ani jeden," opísal situáciu Mikulec.
Minister považuje za rovnako dôležité debaty o potrebe výmeny informácií o utečencoch medzi členskými krajinami EÚ, čo sa týka už ich registrácie na hranici. Spresnil, že ide o snahu vytvoriť jednotnú databázu, aby si krajiny a aj jednotlivé agentúry EÚ v prípade potreby medzi sebou flexibilne vymieňali informácie o osobách, ktoré v Únii získali dočasnú ochranu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)