Ministri sa venovali aj téme šírenia dezinformácií Ruskou federáciou a ich vplyvu na situáciu na Ukrajine i v jednotlivých členských krajinách EÚ.
Autor TASR
Brusel 9. marca (TASR) - Júnový summit EÚ by mal byť v v znamení pokroku v oblasti spoločnej azylovej a migračnej politiky. Odznelo to na štvrtkovom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Bruseli. V rozhovore pre TASR to uviedol dočasne poverený minister vnútra SR Roman Mikulec.
Mikulec pripomenul, že Európska komisia ministrov vnútra oboznámila s tým, akým spôsobom a cez ktoré trasy sa vyvíjajú súčasné migračné toky. Odzneli aj informácie o príleve drog do Európy, čo je dôležité z pohľadu spolupráce medzi policajnými zložkami.
"Stále rezonuje aj téma ako pomáhať Ukrajine, a tak sme deklarovali - ja za Slovensko - že budeme pomáhať všetkými spôsobmi. Tak ako sme to robili doteraz, od vypuknutia vojny. Tie spôsoby pomoci do budúcna sa budú meniť a o tomto je spoločné úsilie EÚ. Pretože každá krajina má iné možnosti, ako pomáhať," vysvetlil Mikulec. Ako dodal, že nielen o pomoc humanitárnu, ale aj o pomoc v oblasti boja s kriminalitou, čo je dôležité z pohľadu Slovenska ako krajiny susediacej s Ukrajinou.
Ministri sa venovali aj téme šírenia dezinformácií Ruskou federáciou a ich vplyvu na situáciu na Ukrajine i v jednotlivých členských krajinách EÚ.
Najdôležitejšou témou rokovaní ministrov bola migrácia a azylová politika. Švédske predsedníctvo v Rade EÚ predstavilo pokrok pri tvorbe nového Paktu o azyle a migrácii.
"Ambíciou je, aby na júnovom summite EÚ sme sa posunuli významne vpred. Tu som za Slovensko deklaroval, že musí byť určitá rovnováha medzi solidaritou a zodpovednosťou krajín. V tomto zmysle Slovensko nebude súhlasiť s povinnými relokáciami utečencov. Dobrovoľné relokácie samozrejme podporujeme," opísal situáciu Mikulec.
Šéf slovenského rezortu vnútra ocenil, že EÚ dosiahla dobré výsledky v oblasti liberalizácie víz s krajinami západného Balkánu, ktoré sa čoraz viac prispôsobujú vízovej politike EÚ. To je podľa neho dôležité aj preto, aby občania tretích krajín, ktorí dostanú víza napríklad do Srbska, následne nežiadali o azyl v členských krajinách EÚ, kam sa vďaka týmto vízam dostanú. Zdôraznil, že úlohou spoločnej európskej politiky je takýmto scenárom zabrániť.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Mikulec pripomenul, že Európska komisia ministrov vnútra oboznámila s tým, akým spôsobom a cez ktoré trasy sa vyvíjajú súčasné migračné toky. Odzneli aj informácie o príleve drog do Európy, čo je dôležité z pohľadu spolupráce medzi policajnými zložkami.
"Stále rezonuje aj téma ako pomáhať Ukrajine, a tak sme deklarovali - ja za Slovensko - že budeme pomáhať všetkými spôsobmi. Tak ako sme to robili doteraz, od vypuknutia vojny. Tie spôsoby pomoci do budúcna sa budú meniť a o tomto je spoločné úsilie EÚ. Pretože každá krajina má iné možnosti, ako pomáhať," vysvetlil Mikulec. Ako dodal, že nielen o pomoc humanitárnu, ale aj o pomoc v oblasti boja s kriminalitou, čo je dôležité z pohľadu Slovenska ako krajiny susediacej s Ukrajinou.
Ministri sa venovali aj téme šírenia dezinformácií Ruskou federáciou a ich vplyvu na situáciu na Ukrajine i v jednotlivých členských krajinách EÚ.
Najdôležitejšou témou rokovaní ministrov bola migrácia a azylová politika. Švédske predsedníctvo v Rade EÚ predstavilo pokrok pri tvorbe nového Paktu o azyle a migrácii.
"Ambíciou je, aby na júnovom summite EÚ sme sa posunuli významne vpred. Tu som za Slovensko deklaroval, že musí byť určitá rovnováha medzi solidaritou a zodpovednosťou krajín. V tomto zmysle Slovensko nebude súhlasiť s povinnými relokáciami utečencov. Dobrovoľné relokácie samozrejme podporujeme," opísal situáciu Mikulec.
Šéf slovenského rezortu vnútra ocenil, že EÚ dosiahla dobré výsledky v oblasti liberalizácie víz s krajinami západného Balkánu, ktoré sa čoraz viac prispôsobujú vízovej politike EÚ. To je podľa neho dôležité aj preto, aby občania tretích krajín, ktorí dostanú víza napríklad do Srbska, následne nežiadali o azyl v členských krajinách EÚ, kam sa vďaka týmto vízam dostanú. Zdôraznil, že úlohou spoločnej európskej politiky je takýmto scenárom zabrániť.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)