V novembri 1904 odišiel Štefánik do Francúzska, ktoré sa neskôr stalo jeho druhou vlasťou.
Autor TASR
Bratislava 17. októbra (TASR) - Milan Rastislav Štefánik bol jednou z najvýznamnejších osobností v novodobých dejinách Slovenska. Výrazne sa v roku 1918 spolu s Tomášom Garrigue Masarykom a Edvardom Benešom zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky (ČSR), ale venoval sa aj vede.
Milan Rastislav Štefánik, vedec, diplomat a politik, sa narodil 21. júla 1880 v početnej rodine pre národ zapáleného evanjelického kňaza Pavla Štefánika v Košariskách na Myjave. Vzdelanie nadobudol v Uhorsku v Bratislave, Šoproni, Sarvaši, ďalej vo švajčiarskom Zürichu a českej Prahe, kde sa okrem štúdia techniky venoval astronómii.
V novembri 1904 odišiel Štefánik do Francúzska, ktoré sa neskôr stalo jeho druhou vlasťou. Tu sa mu pod vedením uznávaného profesora Julesa Janssena, priekopníka astrofyziky a riaditeľa observatória v Meudone pri Paríži, otvorili široké možnosti vedeckého astronomického bádania.
Ako francúzsky občan sa v službách diplomacie a armády počas 1. svetovej vojne zúčastnil na bojových aj iných akciách v zahraničí. Vláda jeho aktivity ohodnotila udelením najvyššieho francúzskeho vyznamenania Rádu čestnej légie a udelením hodnosti generála letectva francúzskej armády.
V závere prvej svetovej vojny sa Štefánik aktívne podieľal na slovenskom a českom zahraničnom odboji a v konečnom dôsledku na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ako človek s veľkým diplomatickým talentom uviedol do sveta veľkej európskej politiky Tomáša Garrigue Masaryka a Edvarda Beneša. Podporoval vznik Československej republiky (ČSR) na princípe rovnocennosti oboch národov a vyvinul veľké úsilie o jej diplomatické uznanie.
Francúzsky generál
Jeho kontakty v najvyšších vojenských kruhoch Francúzska predurčili aj úspešné budovanie československých légií v rokoch 1916-1919 z postu francúzskeho generála, neskôr československého ministra vojny. Zabezpečoval formovanie légií hlavne v Rusku, Taliansku a USA. Reorganizoval československé jednotky v zahraničí, najmä na Sibíri, aby sa stali základom brannej moci nového štátu a umožnili rýchle vytvorenie armády a letectva v ČSR. Ako letec, diplomat a všestranný odborník dokázal získať rešpekt francúzskych vojenských a politických špičiek nielen sebe, ale prenesene aj širokému okruhu československých letcov, ktorí po skončení vojny študovali na francúzskych vysokých školách.
Minister obrany v prvej československej vláde
V prvej československej vláde pôsobil Štefánik ako minister vojny (1918-1919). Na jar 1919 na žiadosť prezidenta ČSR Tomáša Garrigue Masaryka organizoval vo funkcii ministra vojny prvej ČSR v Taliansku návrat takmer stotisíc Slovákov a Čechov domov. Súčasne ho prezident poveril vyriešiť kompetenčný spor medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou na našom území, ktoré mali zabezpečovať južnú hranicu Slovenska.
Letecká katastrofa
Presne 4. mája 1919 letel Štefánik z Talianska na Slovensko. Návrat do svojej rodnej krajiny neprežil. Za dosiaľ neobjasnených okolností zahynul pri leteckej katastrofe neďaleko Ivanky pri Dunaji. Mal 38 rokov.
Na základe zákona NR SR č. 241/1993 Z.z. z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je 4. máj - Výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika pamätným dňom SR.
Milan Rastislav Štefánik, vedec, diplomat a politik, sa narodil 21. júla 1880 v početnej rodine pre národ zapáleného evanjelického kňaza Pavla Štefánika v Košariskách na Myjave. Vzdelanie nadobudol v Uhorsku v Bratislave, Šoproni, Sarvaši, ďalej vo švajčiarskom Zürichu a českej Prahe, kde sa okrem štúdia techniky venoval astronómii.
V novembri 1904 odišiel Štefánik do Francúzska, ktoré sa neskôr stalo jeho druhou vlasťou. Tu sa mu pod vedením uznávaného profesora Julesa Janssena, priekopníka astrofyziky a riaditeľa observatória v Meudone pri Paríži, otvorili široké možnosti vedeckého astronomického bádania.
Ako francúzsky občan sa v službách diplomacie a armády počas 1. svetovej vojne zúčastnil na bojových aj iných akciách v zahraničí. Vláda jeho aktivity ohodnotila udelením najvyššieho francúzskeho vyznamenania Rádu čestnej légie a udelením hodnosti generála letectva francúzskej armády.
V závere prvej svetovej vojny sa Štefánik aktívne podieľal na slovenskom a českom zahraničnom odboji a v konečnom dôsledku na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ako človek s veľkým diplomatickým talentom uviedol do sveta veľkej európskej politiky Tomáša Garrigue Masaryka a Edvarda Beneša. Podporoval vznik Československej republiky (ČSR) na princípe rovnocennosti oboch národov a vyvinul veľké úsilie o jej diplomatické uznanie.
Francúzsky generál
Jeho kontakty v najvyšších vojenských kruhoch Francúzska predurčili aj úspešné budovanie československých légií v rokoch 1916-1919 z postu francúzskeho generála, neskôr československého ministra vojny. Zabezpečoval formovanie légií hlavne v Rusku, Taliansku a USA. Reorganizoval československé jednotky v zahraničí, najmä na Sibíri, aby sa stali základom brannej moci nového štátu a umožnili rýchle vytvorenie armády a letectva v ČSR. Ako letec, diplomat a všestranný odborník dokázal získať rešpekt francúzskych vojenských a politických špičiek nielen sebe, ale prenesene aj širokému okruhu československých letcov, ktorí po skončení vojny študovali na francúzskych vysokých školách.
Minister obrany v prvej československej vláde
V prvej československej vláde pôsobil Štefánik ako minister vojny (1918-1919). Na jar 1919 na žiadosť prezidenta ČSR Tomáša Garrigue Masaryka organizoval vo funkcii ministra vojny prvej ČSR v Taliansku návrat takmer stotisíc Slovákov a Čechov domov. Súčasne ho prezident poveril vyriešiť kompetenčný spor medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou na našom území, ktoré mali zabezpečovať južnú hranicu Slovenska.
Letecká katastrofa
Presne 4. mája 1919 letel Štefánik z Talianska na Slovensko. Návrat do svojej rodnej krajiny neprežil. Za dosiaľ neobjasnených okolností zahynul pri leteckej katastrofe neďaleko Ivanky pri Dunaji. Mal 38 rokov.
Na základe zákona NR SR č. 241/1993 Z.z. z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je 4. máj - Výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika pamätným dňom SR.