Bratislava 16. októbra (TASR) - Milan Rúfus, slovenský básnik, lyrik, esejista a prekladateľ, patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej poézie v moderných slovenských dejinách. Po desaťročia nastoľoval otázky pravdy a krásy, písal o svetskej a božskej láske, neúnavne hľadal ľudskosť a pravdu. Rúfusove verše sú jednoduché a zrozumiteľné, plné viery v Boha, pokory, skromnosti a lásky k životu a človeku.

Najväčší úspech dosiahli Rúfusove Modlitbičky, ale aj zbierky básní Báseň a čas a Vernosť. Jeho posledná zbierka Ako stopy v snehu vydaná vo februári 2009, zavŕšila básnikovu výpoveď z predchádzajúcich dvoch zbierok a vznikol tak jedinečný básnický triptych (Báseň a čas, Vernosť, Ako stopy v snehu).

Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube na Liptove. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave, kde v rokoch 1952-1989 prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry 20. storočia. Dva roky 1971-1972 pôsobil na univerzite v talianskom Neapole. Od roku 1990 žil na dôchodku v Bratislave.

Prvé básne publikoval v časopisoch už od 40. rokov 20. storočia. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme (1956) a odvtedy vydal ďalších vyše 20 zbierok. V mnohých básňach je evidentné silné sociálne cítenie a tematické zázemie. Sústredil sa v nich na tému domova, ktorý pre Rúfusa znamenal hlbokú básnickú a ľudskú istotu.

Významnou oblasťou literárnej aktivity Milana Rúfusa je esejistická tvorba. V knihe Človek, čas a tvorba reflektuje otázky poézie a jej vzťahu k pravde, domovine a dobe a vyznáva sa zo svojho vzťahu k ľudovej slovesnosti, k výtvarnému umeniu a jej tvorcom i k básnikom svojej mladosti. Rovnocennosť básnickej a esejistickej tvorby Rúfusa potvrdzujú Štyri epištoly k ľuďom, ďalší výber esejí v knihe O literatúre, Epištoly staré a nové, Rozhovory so sebou a s tebou, Život básne a báseň života.

Vo svojom diele sprístupnil Milan Rúfus svoje úvahy o poézii, umení a spoločnosti, vydal eseje o národe, kultúre a niektoré jeho básne majú filozoficko-meditatívny charakter.

Knihou lyrických miniatúr s pozadím kresťanských modlitieb je zbierka Modlitbičky (1992), ktorá vyšla vo viacerých reedíciách, a za ktorú získal v novembri 2000 pri príležitosti 50. výročia vzniku vydavateľstva Mladé letá cenu Zlatá kniha. Pre deti napísal ešte napríklad Knihu rozprávok, Lupienky, Nové modlitbičky, Zvieratníček, Pamätníček a ďalší cyklus krátkych modlitbičiek pre najmenšie deti Anjeličku, môj strážničku.

V Nemecku mu vyšiel prvý výber z poézie Prísny chlieb (1987) v nemčine s titulom Strenges Brot (1998) v edícii Básnici Európy ako piate prekladové dielo vo vydavateľstve Gollenstein. Dovtedy nepublikovanými veršami prispel do publikácie s názvom Malý citlivý alexandrín, ktorú pri príležitosti otvorenia Roka slovenskej literatúry (1998) v Prešove vydala košická pobočka Spolku slovenských spisovateľov.

Bol spoluautorom zbierky esejí s názvom Vyznania, ktorú vydalo Národné literárne centrum v roku 1998 v rámci Roka slovenskej literatúry. Vo vydavateľstve Bolchazy-Carducci Publishers v americkom štáte Illinois mu vyšiel v roku 2006 dvojjazyčný, anglicko-slovenský výber z poézie s názvom And That's the Truth (A to je pravda) s pôsobivými grafikami Kolomana Sokola.

Časť Rúfusovho diela vznikla ako básnický komentár výtvarného diela Ľudovíta Fullu a Miloša Bazovského, ako aj obrazových publikácií umeleckého fotografa Martina Martinčeka. V roku 1998 vyšla Biblia s ilustráciami Vincenta Hložníka, ku ktorej Milan Rúfus napísal prológ a vybral texty z Písma svätého - Starého zákona a výber z poézie s názvom Presné ako chlieb a voda.

V prekladateľskej tvorbe sa Rúfus venoval českej a ruskej poézii i dráme. Prekladal z nórskeho a španielskeho jazyka. Prebásnil aj Knihy žalmov (1991) a Jeremiášov nárek (1998).

Výber z diela Milana Rúfusa nazvaný Nepokoj srdca preložený do francúzštiny vyšiel v roku 2002 ako vôbec prvé vydanie prekladu slovenského literárneho diela v edícii UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization - Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru). V marci 2002 ho tiež vydalo vydavateľstvo La Différence a objavilo sa na francúzskom knižnom trhu. Jeho básne vyšli v prekladoch v 15 jazykoch sveta.

Za svoje dielo dostal Milan Rúfus nespočetné množstvo ocenení. Okrem mnohých iných Národnú cenu Svetového kongresu Slovákov (1990), Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy (1991), Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995). Získal viackrát ocenenia Slovenského spolku spisovateľov, Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V júni 2008 získal cenu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za básnickú zbierku Vernosť.

Slovenský básnik Milan Rúfus sa stal prvým laureátom medzinárodnej Ceny Crane Summit za poéziu 2008. Vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy dostal 8. januára 2009 za mimoriadne zásluhy a kultúrny rozvoj krajiny. Od roku 1991 bol trikrát navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru.

Milan Rúfus zomrel 11. januára 2009 krátko po dosiahnutí veku 80 rokov. Miesto jeho posledného odpočinku je na cintoríne v rodnej Závažnej Porube.

Jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej literatúry pripomína na náhrobnom kameni nápis Básnik mladosti, sĺz a našich ľúbostí.

Od roku 1998 je po básnikovi pomenovaná planétka (33158) Rúfus.