Bratislava 23. júna (TASR) - Schválenie nového zákona o mediálnych službách a zákona o publikáciách prináša veľkú reformu mediálneho priestoru a je plnením sľubov z vládneho programu. Skonštatovala to ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO). Spolu s predsedom Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá Kristiánom Čekovským (OĽANO) a štátnym tajomníkom rezortu kultúry Radoslavom Kutašom hovoria aj o ochrane novinárov a vysvetlili zmeny pri práve na vyjadrenie.

Milanová podľa vlastných slov nesúhlasí s pozmeňujúcim návrhom týkajúcim sa práva na vyjadrenie a filozoficky to nepovažuje za správne. Politik má podľa nej zniesť väčšiu mieru kritiky, pričom má priestor na reakciu a formulovanie svojich názorov. Pripomenula však, že je súčasťou koalície, kde sa musia snažiť hľadať spoločné prieniky. Úprava však podľa nej ani podľa Čekovského nenaruší mediálny priestor.



Štátny tajomník podčiarkol, že právo na vyjadrenie po legislatívnej zmene nebude širšie, ako boli doterajšie možnosti. Zdôraznil, že aj pri hodnotiacom úsudku bude musieť politik napadnúť najprv samotné skutkové tvrdenie, ktoré musí byť nepravdivé alebo neúplné. Nemá sa dotýkať osobného názoru založeného na subjektívnom vnímaní. Čekovský deklaroval, že by nesúhlasil s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by mohol spôsobiť problém v mediálnom prostredí a zmenu konzultoval s ľuďmi z mediálneho prostredia.

Ministerka skonštatovala, že zmenou mediálnej legislatívy splnili viaceré sľuby aj z vládneho programu, napríklad komplexnú reformu mediálneho prostredia zodpovedajúceho podmienkam 21. storočia. Množstvo pozmeňujúcich návrhov vysvetlila potrebou širokej diskusie, precizovania pripomienok partnerov aj odbornej verejnosti. "Snažili sme sa vyjsť v ústrety každému, lebo sme chceli nájsť prierezovú zhodu naprieč koalíciou," povedala.



Čekovský dodal, že zmenami sa vytvára prostredie, v ktorom budú mať občania jednoduchší prístup k informáciám o vlastníkoch médií, a to zriadením registra, kde musia byť zverejnení aj koncoví užívatelia. V súvislosti s lepšou ochranou novinárov poznamenal, že sa zvyšuje ochrana zdrojov i ustanovenia o mlčanlivosti. "V zákone sa to posilňuje tým, že novinár nebude môcť byť tlačený verejnými inštitúciami k tomu, aby vyzradil zdroj," ozrejmil. Na margo RTVS ozrejmil, že do zákona zaviedli transparentnejší, profesionálnejší a otvorenejší prístup.

Čo sa týka online platforiem, Kutaš vysvetlil, že tie zvyčajne podliehajú regulácii v rámci krajiny ich pôvodu. Poznamenal však, že existuje "horúca linka" medzi regulátormi a krajinami a v zákone je na to nastavený aj model. "Implementovali sme napríklad aj nariadenia o terorizme, v extrémnych prípadoch bude môcť slovenský regulátor zasiahnuť voči konkrétnym obsahom, nie voči profilom ako takým," uviedol.

Exministerka kultúry Ľubica Laššáková (nezaradená) označila prijatý zákon za "obrovský chaotický paškvil". Pripomenula, že sa pripravoval osem mesiacov, po šiestich mesiacoch prišiel na hlasovanie v NR SR s množstvom pozmeňujúcich návrhov. Podotkla, že krátko pred stredajším (22. 6.) hlasovaním sa hovorilo už o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré upravovali samotné pozmeňujúce návrhy. "Aká zmena to asi môže byť," dodala.

Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský je spokojný s prijatými zmenami. Priznal, že pri návrhu bolo veľa zmien, no poslanci sa s tým vysporiadali. Na otázku, či bude využívať právo na vyjadrenie, odpovedal, že určite áno. Namietal naratív, že politici majú dostatok priestoru na vyjadrenie. Podotkol, že viackrát mali tlačovú konferenciu, na ktorú nedošli médiá.

Zmeny pri práve na vyjadrenie aj pre politikov a verejných funkcionárov označil podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga za nadbytočné. "Vo všeobecnosti si nemyslím, že takýto inštitút je potrebný," poznamenal. Politici si podľa neho môžu urobiť tlačovú konferenciu a s normálnymi médiami majú aj normálne vzťahy. Ozrejmil, že síce spolu nemusia súhlasiť, no pri faktickej chybe ju médiá vedia opraviť.