Bratislava 13. októbra (TASR) - Mimoparlamentné strany Spolu, KDH aj Hlas-SD kritizujú zníženie platieb za poistencov štátu. Podpredsedníčka strany Spolu Andrea Letanovská hovorí, že takýto krok môže byť "poslednou ranou" slovenskému zdravotníctvu. Tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková to považuje za nelogický krok. Člen zdravotníckeho parlamentného výboru a podpredseda Hlasu-SD Richard Raši tvrdí, že návrh rozpočtu pre zdravotníctvo "je nielen nedostatočný, ale doslova likvidačný".

Zhodli sa, že zdravotníctvo sa nachádza v mimoriadne ťažkej situácii. Pridávajú sa k názoru zástupcov organizácií pôsobiacich v rezorte zdravotníctva, ktorí poukázali na nedostatok lekárov a sestier či na stav, v akom sa nachádzajú viaceré zdravotnícke zariadenia. Situáciu komplikuje aj ďalšia vlna pandémie nového koronavírusu.

"Nejde len o to, že platba za poistencov štátu – čo sú deti, nezamestnaní, dôchodcovia, rodičia na rodičovskej dovolenke či odkázané skupiny obyvateľov – je neférovo nízka, keďže je zlomkom toho, koľko odvádzajú pracujúce skupiny. Je aj absolútne nepostačujúca, keďže práve títo poistenci sú z definície najväčšími prijímateľmi zdravotnej starostlivosti,“ zdôraznila Letanovská.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Ak chce byť podľa jej slov vláda naozaj reformná, musí začať systémovými krokmi a nesystémové, záchranné zásahy redukovať na úplné minimum a rezervovať si ich pre nepredvídateľné situácie.

Rozpočet pre kapitolu zdravotníctvo podľa Rašiho zasa nepostačuje ani na to najmenej, čo zdravotníci a lekári očakávali. Vyhlásil, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) musí návrhu povedať jasné nie. Namieta, že zdravotníctvo nielen že nedostane sľubovaných 232 miliónov eur za poistencov štátu, ale štát dokonca zaplatí za poistencov o viac ako 300 miliónov eur menej v porovnaní s týmto rokom. "V návrhu rozpočtu je tabuľka rozpočet na rok 2021, na rok 2022. Tam sa zdá, že je navýšenie o 400 miliónov eur, ale fakt je úplne iný," poznamenal s tým, že z hľadiska celkových zdrojov je návrh rozpočtu na ďalší rok nižší ako očakávaná skutočnosť roku 2021.

Za najdôležitejšiu otázku považuje, koľko financií pôjde reálne priamo do nemocníc. Jeho stranícka kolegyňa Zuzana Dolinková podotkla, že čísla rozpočtu za zdravotníctvo sú skôr iluzórne ako realistické.

Foto: TASR Jakub Kotian

Kolejáková zasa hovorí, že keď štát zdôvodňuje zníženie platieb za svojich poistencov tým, že sa celková suma za jedného pacienta zvýši, očakáva sa, že dochádza aj k nárastu počtu poistencov štátu. "No ak máme ročný prírastok obyvateľstva zhruba 2000 ľudí, je očividné, že nám rastie počet poistencov štátu nie prírastkom, ale prechodom týchto osôb do kategórie, v ktorej platiť odvody nemusia," povedala pre TASR s tým, že takýto krok u kompetentných môže evokovať názor, že môže dôjsť aj k poklesu odvodov a tým aj príjmu zdravotných poisťovní, z ktorých je plne hradená zdravotná starostlivosť všetkých občanov.

Dodala, že na jednej strane prídu milióny z plánu obnovy na budovy, ktoré je potrebné rekonštruovať, ale na druhej strane vznikne manko na platbu za zdravotnú starostlivosť pre zhruba 60 percent obyvateľstva. "Všetky okolité krajiny, aj v dôsledku pandémie, zvyšujú platby za svojich poistencov, len u nás bude zrejme historicky najnižšia. V 2017 to bolo 3,78 %, o rok neskôr 3,71 % a budúci rok to bude 3,12 %. Považujeme to za nespravodlivosť," uzavrela.